Prieskumník

Orientačné zadanie: Počet normostrán textu = 200, vnútri je kniha bez ilustrácií, tvrdá väzba, budem potrebovať gramatické korektúry, kompletnú tlač aj s predlohou. Chcem si dať vytlačiť 1000 kusov. Cena vydania knihy vlastným nákladom: Je dôležité zdôrazniť, že ide len o hrubý odhad a konečná cena sa bude líšiť v závislosti od konkrétneho vydavateľstva/tlačiarne, kvality materiálov a služieb. Ceny sú uvedené s DPH a v eurách. Rozpis orientačných nákladov pre 1000 ks (Slovensko) Tento odhad pokrýva vaše požiadavky (200 normostrán, bez ilustrácií, tvrdá väzba, 1000 ks). Služba/Položka Odhadovaná Cena za službu/kus (EUR) Poznámka 1. Redakčné a grafické práce 450 – 1200 € Jednorazový poplatok - Gramatická/jazyková korektúra (200 NS) 300 – 600 € Ceny sa líšia, zvyčajne od $1.50$ do $3.00$ € za NS. - Grafická úprava (layout, sadzba, obálka) 150 – 600 € Sadzba do tlače, návrh obálky (jednoduchá, bez drahého grafika). 2. Tlač (1000 kusov) 2500 – 4500 € Cena závisí od papiera, farby ...

Alebo to boli len talentovaní a možno trocha labilní introverti, ktorí prežili svoje životy skromným spôsobom bez nejakých čudáctiev? Súčasné vnímanie Edgara Allana Poea a H.P. Lovecrafta je často zahalené mýtmi a prehnanými senzáciami. Je dôležité rozlišovať medzi faktami a fikciou, ktorú vytvorili jednak ich diela, jednak "senzáciechtivé médiá" – a v prípade Poea aj jeho neúctivý literárny rival. Poe a Lovecraft: Mýty vs. Realita Boli to čudáci alebo len introverti? Pravda leží niekde uprostred, ale k označeniu "talentovaní a trocha labilní introverti" má oveľa bližšie. Edgar Allan Poe: Bol to muž plný rozporov. Trpel finančnými ťažkosťami, bol náchylný k alkoholizmu, hazardu a mal komplikované vzťahy, najmä s otčimom. Tieto faktory a jeho celoživotné tragédie (skorá smrť manželky, nešťastný život) prispeli k obrazu "temného génia" . Či bol "čudák" v zmysle výstredníka, je diskutabilné; bol skôr nepokojný, citlivý a labilný človek , ktorého ž...

Príbeh objavu Pluta sa začal v roku 1906, keď americký astronóm Percival Lowell spustil intenzívne hľadanie „Planéty X“ – hypotetického telesa, ktorého gravitácia mala narúšať obežnú dráhu Neptúna. Lowell však zomrel pred jej nájdením. Nakoniec, po rokoch neúspešného hľadania, sa to podarilo v roku 1930 mladému astronómovi Clydeovi Tombaughovi , ktorý pracoval v Lowellovom observatóriu. Tombaugh pomocou porovnávania fotografických platní nočnej oblohy objavil slabučký bod, ktorý sa pohyboval. Bolo to Pluto. Meno Pluto navrhla vtedy iba jedenásťročná Angličanka Venetia Burneyová z Oxfordu. Venetia si dala do súvislosti, že mytologický Pluto bol rímsky boh podsvetia , čo sa perfektne hodilo k tmavej a od Slnka vzdialenej planéte, ktorá bola v tom čase nepreskúmaná. Jej návrh zvíťazil nad stovkami ďalších a Pluto sa stalo oficiálnym menom nového telesa. Chronológia prieskumu Pluta Až do roku 2015 sme o Plute nemali prakticky žiadne detailné informácie. Boli to len nejasné zábery z Hubb...

Neptún bol objavený matematickými výpočtami . Astronomovia pozorovali nepravidelnosti v obežnej dráhe Uránu , čo naznačovalo existenciu ďalšej, zatiaľ neznámej planéty, ktorá ho gravitačne ovplyvňuje. V roku 1846 nezávisle na sebe John Couch Adams a Urbain Le Verrier predpovedali polohu tejto neznámej planéty. O necelý rok neskôr ju Johann Galle a Heinrich d'Arrest objavili presne na mieste, ktoré Le Verrier predpovedal. Na rozdiel od iných planét Slnečnej sústavy bol Neptún doteraz preskúmaný len jedinou vesmírnou sondou. Voyager 2 (1989): Po prelete okolo Jupitera, Saturna a Uránu sa sonda Voyager 2 v roku 1989 stala jedinou sondou, ktorá kedy preletela popri Neptúne. Počas tohto preletu sonda zhotovila prvé detailné snímky planéty, jej prstencov a mesiacov, vrátane najväčšieho z nich, Tritonu . Získané údaje poskytli vedcom prelomové informácie o atmosfére, magnetickom poli a geologickej aktivite Neptúna a jeho mesiacov. Základné charakteristiky Neptúna Neptún je zaradený medzi...

Prieskum Uránu bol doposiaľ pomerne obmedzený. Jediná sonda, ktorá ho navštívila, bola Voyager 2 v januári 1986. Počas preletu nad planétou získala sonda dôležité údaje o jej atmosfére, prstencoch, magnetosfére a mesiacoch. Hoci išlo o krátke, jediné stretnutie, Voyager 2 nám poslal prvé a jediné detailné zábery Uránu a jeho systému. Okrem toho bol Urán skúmaný aj pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a iných pozemných observatórií, ktoré poskytli ďalšie informácie o dynamike jeho atmosféry a mesiacoch. Prečo bol Urán objavený tak neskoro? Urán je na nočnej oblohe voľným okom viditeľný, ale kvôli jeho veľkej vzdialenosti a slabému jasu ho antickí astronómovia mylne považovali za hviezdu. Až v roku 1781 ho objavil anglický astronóm William Herschel . Pôvodne si myslel, že ide o kométu, ale po ďalších pozorovaniach sa potvrdilo, že ide o siedmu planétu slnečnej sústavy. Objav Uránu bol historickým medzníkom, pretože išlo o prvú planétu objavenú pomocou ďalekohľadu. Zloženie a štrukt...

Prieskum Saturna a jeho mesiacov sa začal už v 17. storočí, no skutočný pokrok nastal až s príchodom kozmických sond. Chronologický prehľad sond Prieskum Saturna sa dá rozdeliť do dvoch hlavných etáp: prelety a orbitálne misie. Pioneer 11 (1979): Táto sonda bola prvou, ktorá sa priblížila k Saturnu. Poskytla nám prvé detailné zábery prstencov a zistila, že Saturn má magnetické pole. Tiež zistila, že mesiac Titan je väčší, než sa pôvodne predpokladalo. Voyager 1 (1980): Voyager 1 preletel okolo Saturna a jeho mesiacov. Poskytol nám detailné snímky a údaje o atmosfére, prstencoch a mesiacoch. Prvýkrát sme videli komplexnú štruktúru prstencov a získali sme údaje o mesiaci Titan, na ktorom objavil hustú dusíkovú atmosféru. Voyager 2 (1981): Táto sonda preletela okolo Saturna s odstupom jedného roka a tiež poskytla detailné údaje a snímky. Zistila napríklad, že na povrchu Titanu je zima a že mesiac má hustú atmosféru. Cassini-Huygens (2004 - 2017): Sonda Cassini bola prvá, ktorá vstúpi...

Prieskum Jupitera je dlhý príbeh. Začal sa v 70. rokoch 20. storočia a dodnes nám prináša nové informácie. Chronológia misií Pioneer 10 a 11 (1973, 1974): Tieto sondy boli prvé, ktoré preleteli popri Jupiteri. Ich hlavnou úlohou bolo otestovať, či je vôbec možné prežiť obrovské radiačné pásy planéty. Podarilo sa im získať prvé blízke zábery a údaje o magnetosfére. Voyager 1 a 2 (1979): Tieto misie priniesli revolúciu. Podrobne zdokumentovali prstence, objavili sopky na mesiaci Io a gejzíry na Európe, a priniesli nám prvé detailné pohľady na Jupiterove oblačné pásy a Veľkú červenú škvrnu. Galileo (1995 – 2003): Sonda Galileo ako prvá obiehala Jupiter. Vysadila atmosférickú sondu do atmosféry, ktorá potvrdila, že povrch planéty nie je pevný. Sonda detailne preskúmala Jupiterove mesiace a zistila, že pod ľadovým povrchom Europy sa pravdepodobne nachádza obrovský podpovrchový oceán. Cassini (2000): Táto sonda letela k Saturnu, no počas preletu popri Jupiteri poslala ďalšie hodnotné záb...

Mars, známy aj ako "červená planéta", je pre nás najzaujímavejší predovšetkým preto, lebo je najviac podobný Zemi . Má podobnú dĺžku dňa a ročné obdobia, dokonca sa aj jeho os otáčania nakláňa pod podobným uhlom ako os Zeme. Je to jediná planéta, na ktorú by sme sa mohli teoreticky presťahovať a je naším prvým cieľom pri medziplanetárnom osídľovaní. Navyše, objavili sme na ňom dôkazy, že v minulosti sa na ňom nachádzala voda v tekutom stave, čo zvyšuje šance, že tam mohol vzniknúť život. Mars je pre nás akousi časovou schránkou, ktorá nám môže pomôcť pochopiť, ako sa vyvíjajú planéty a čo ovplyvňuje vznik a zánik života. Chronológia prieskumu Marsu a hlavné objavy Prieskum Marsu začal v roku 1960. Množstvo sond a roverov, ktoré sme vyslali, nám pomohlo získať neuveriteľné množstvo dát. Skoré misie (60. a 70. roky 20. storočia) Mariner 4 (1964): Prvá úspešná misia k Marsu, ktorá poslala 21 fotografií. Odhalila, že Mars má riedku atmosféru a povrch posiaty krátermi. Viking 1...

Prieskum Mesiaca prebiehal v niekoľkých fázach, začínajúc nepilotovanými sondami a vrcholí pilotovanými misiami. Už prvé sondy ako Luna a Ranger nám poskytli prvé zábery zblízka, ktoré okrem iného dokázali to, čo vedci už dávno vedeli - že "mesačné moria" nie sú skutočné moria. Tieto rozsiahle tmavé planiny, ktoré starí astronómovia mylne považovali za vodné plochy, sú v skutočnosti rovné bazaltové pláne , ktoré vznikli dávnymi výlevmi lávy. Na Mesiaci nikdy nebola tekutá voda vo forme morí. Sondy a misie Apollo Chronológia prieskumu Mesiaca je bohatá. Medzi najvýznamnejšie patrí: Sondy Luna (Sovietsky zväz) : Prvá sonda, Luna 2 , pristála na Mesiaci v roku 1959. Luna 9 v roku 1966 ako prvá mäkko pristála a poslala prvé zábery z jeho povrchu. Sondy Ranger, Surveyor a Lunar Orbiter (USA) : Tieto sondy mapovali povrch Mesiaca a pripravovali pôdu pre misie Apollo. Surveyor 1 tiež v roku 1966 úspešne mäkko pristál. Misie Apollo (USA) : Vrcholom prieskumu boli pilotované misie A...

Prieskum Venuše prebieha už od 60. rokov 20. storočia a je mimoriadne zložitý z niekoľkých dôvodov: Extrémne podmienky na povrchu: Povrch Venuše je ako peklo. Tlak atmosféry je 92-krát vyšší ako na Zemi (ako keby ste sa ponorili 900 metrov pod hladinu oceánu). Teplota dosahuje okolo 465 °C, čo je dosť na roztavenie olova. Akákoľvek sonda, ktorá sa pokúsi pristáť, musí odolať tomuto tlaku a teplu, čo si vyžaduje špeciálne materiály a technológie. Hustá a korozívna atmosféra: Atmosféra Venuše je tvorená hlavne oxidom uhličitým a mrakmi kyseliny sírovej, ktoré sú extrémne korozívne. Tieto podmienky rýchlo ničia elektroniku a mechanické komponenty sond. Rýchle zlyhanie sond: Kvôli týmto podmienkam prežili pristávacie moduly na povrchu Venuše len veľmi krátko, často len desiatky minút, než zlyhali. Získať tak dáta je veľmi ťažké. Prvé sondy a výsledky Prieskum Venuše začali najmä Sovietsky zväz a USA. Sovietske sondy programu Venera: Sovieti boli priekopníkmi a ich sondy programu Venera...