Ako prebiehal prieskum planéty Mars?
Mars, známy aj ako "červená planéta", je pre nás najzaujímavejší predovšetkým preto, lebo je najviac podobný Zemi. Má podobnú dĺžku dňa a ročné obdobia, dokonca sa aj jeho os otáčania nakláňa pod podobným uhlom ako os Zeme. Je to jediná planéta, na ktorú by sme sa mohli teoreticky presťahovať a je naším prvým cieľom pri medziplanetárnom osídľovaní. Navyše, objavili sme na ňom dôkazy, že v minulosti sa na ňom nachádzala voda v tekutom stave, čo zvyšuje šance, že tam mohol vzniknúť život. Mars je pre nás akousi časovou schránkou, ktorá nám môže pomôcť pochopiť, ako sa vyvíjajú planéty a čo ovplyvňuje vznik a zánik života.
Chronológia prieskumu Marsu a hlavné objavy
Prieskum Marsu začal v roku 1960. Množstvo sond a roverov, ktoré sme vyslali, nám pomohlo získať neuveriteľné množstvo dát.
Skoré misie (60. a 70. roky 20. storočia)
Mariner 4 (1964): Prvá úspešná misia k Marsu, ktorá poslala 21 fotografií. Odhalila, že Mars má riedku atmosféru a povrch posiaty krátermi.
Viking 1 a 2 (1975): Boli prvé sondy, ktoré úspešne pristáli na Marse a skúmali jeho povrch a atmosféru. Získali prvé farebné snímky a vykonali testy na prítomnosť života, no ich výsledky boli nepresvedčivé.
Moderné misie (od 90. rokov 20. storočia)
Mars Global Surveyor (1996): Táto orbitálna sonda vytvorila podrobné mapy povrchu Marsu a získala dôkazy o existencii tokov vody v dávnej minulosti.
Mars Pathfinder a rover Sojourner (1996): Prvý rover na povrchu Marsu, ktorý testoval technológie pre budúce misie.
Mars Odyssey (2001): Orbitálna sonda, ktorá zistila, že pod povrchom Marsu sa nachádza veľké množstvo zamrznutej vody.
Mars Exploration Rovers - Spirit a Opportunity (2003): Tieto dva rovery potvrdili existenciu vody v minulosti a zistili, že v marťanských horninách sa nachádzajú minerály, ktoré vznikajú iba v prítomnosti vody.
Mars Reconnaissance Orbiter (2005): Orbitálna sonda s najmodernejšími prístrojmi, ktorá poslala snímky s neuveriteľným rozlíšením a potvrdila existenciu vodného ľadu.
Phoenix Mars Lander (2007): Pristávacia sonda, ktorá potvrdila prítomnosť vodného ľadu priamo pod povrchom v polárnej oblasti.
Mars Science Laboratory - Curiosity (2011): Rover Curiosity pristál v kráteri Gale a objavil, že tam v minulosti existovalo jazero, ktoré malo podmienky vhodné pre mikrobiálny život.
InSight (2018): Statická sonda, ktorá skúmala geológiu Marsu, jeho "marsotrasenia" a teplotný tok z vnútra planéty.
Mars 2020 - Perseverance (2020): Najnovší rover, ktorý skúma kráter Jezero a zbiera vzorky hornín a pôdy, ktoré v budúcnosti privezieme na Zem.
Aké sú podmienky na Marse?
Gravitácia: Je približne len 38% gravitácie Zeme, čo znamená, že by ste sa na Marse cítili oveľa ľahší.
Teplota: Priemerná teplota je okolo °C, ale môže sa pohybovať od °C v zime na póloch až po °C na rovníku počas leta.
Tlak: Tlak atmosféry je extrémne nízky, len 0,6% tlaku Zeme na hladine mora. To znamená, že voda sa na povrchu nemôže nachádzať v tekutom stave – buď zmrzne alebo sa okamžite vyparí (sublimuje).
Atmosféra: Je veľmi riedka a skladá sa prevažne z oxidu uhličitého (95%), s malým množstvom dusíka, argónu a kyslíka.
Radiácia: Pretože Mars nemá globálne magnetické pole a má riedku atmosféru, povrch je vystavený vysokým dávkam radiácie z vesmíru a zo Slnka.
Geológia Marsu a dôkazy vody
Marťanská krajina je plná úžasných útvarov.
Hory a krátery: Na Marse sa nachádza Olympus Mons, najvyššia hora a sopka v Slnečnej sústave, ktorá je takmer trikrát vyššia ako Mount Everest. Je tu tiež množstvo obrovských kráterov, ktoré vznikli po dopade meteoritov.
Kaňony a púšte: Valles Marineris je obrovský systém kaňonov, ktorý je desaťkrát dlhší a päťkrát hlbší ako Grand Canyon na Zemi. Povrch Marsu je prevažne púštny, pokrytý červeným prachom a pieskom.
Erózia vodou: Na Marse máme silné dôkazy o tom, že v minulosti tam tiekla voda. Našli sme riečne koryta, delty riek a minerály (ako napríklad hematit a jarosit), ktoré sa tvoria iba v prítomnosti vody. Tieto dôkazy naznačujú, že Mars bol kedysi teplejší a mal hustejšiu atmosféru, ktorá umožňovala existenciu tekutej vody.
Povrch Marsu bol sformovaný podobne ako na Zemi – sopečnými erupciami, dopadmi meteoritov a eróziou, no namiesto tečúcej vody dnes túto eróziu spôsobujú najmä prachové búrky a vietor.
Geologická aktivita a magnetické pole
Mars je v súčasnosti geologicky neaktívny. Predpokladá sa, že jeho vnútorné teplo sa už dávno vyčerpalo, čo viedlo k zastaveniu sopečnej aktivity. Pretože už neexistuje tekuté jadro, ktoré by generovalo dynamo, Mars nemá globálne magnetické pole. Toto je jeden z kľúčových dôvodov, prečo sa jeho atmosféra mohla časom stratiť a prečo sa povrch stal nehostinným.
Dĺžka dňa, roka a mesiace Marsu
Deň: Jeden marťanský deň, nazývaný "sol", trvá približne 24 hodín a 37 minút.
Rok: Jeden marťanský rok trvá približne 687 pozemských dní, čo je takmer dvojnásobok pozemského roka.
Mars má dva malé mesiace – Phobos a Deimos. Ich mená znamenajú v gréčtine "Strach" a "Hrôza", a odkazujú na sprievodcov boha vojny Aresa (grécky ekvivalent rímskeho boha Marsu). Sú oveľa menšie a majú nepravidelný tvar, pretože pravdepodobne ide o zachytené asteroidy, a nie o telesá, ktoré vznikli z úlomkov po zrážke, ako to bolo v prípade nášho Mesiaca.
"Sestra Zeme" a zmiznutie oceánov
Existuje silná teória, že Mars bol v minulosti, pred asi 4 miliardami rokov, oveľa teplejší, vlhkejší a mohol mať oceány. Podobne ako Venuša, aj Mars bol vtedy "sestrou Zeme". Jeho hustá atmosféra sa však stratila, pretože nemal dostatočne silné magnetické pole, ktoré by ho chránilo pred slnečným vetrom. To viedlo k postupnému "odfúknutiu" atmosféry, poklesu tlaku a zamrznutiu alebo sublimácii vody.
Zatiaľ čo Venuša je planéta so silným skleníkovým efektom, spôsobeným extrémne hustou atmosférou oxidu uhličitého, Mars prešiel opačným procesom. Stratil svoju atmosféru a s ňou aj schopnosť udržať teplo, čo viedlo k zamrznutiu a premenil sa na chladnú a suchú planétu.
Čo s "Marťanmi", kanálmi a "tvárou z Marsu"?
V 19. storočí si astronómovia mysleli, že vidia na Marse kanály, ktoré mali byť dielom inteligentných bytostí. To viedlo k popularizácii myšlienky Marťanov. Neskôr sa však ukázalo, že ide len o optický klam spôsobený nekvalitnými teleskopmi.
Slávna "tvár z Marsu" bola formácia na planine Cydonia, ktorú odfotila sonda Viking 1 v roku 1976. Na prvý pohľad vyzerala ako ľudská tvár. Snímky z novších, kvalitnejších sond (napríklad z Mars Global Surveyora) však ukázali, že ide len o bežný kopec, ktorý na snímke z určitého uhla a osvetlenia vyzeral ako tvár.
Marťania teda neexistujú a nikdy neboli nájdené žiadne dôkazy o ich existencii. To však neznamená, že na Marse neexistoval mikrobiálny život v jeho dávnej minulosti. Práve to je jedným z hlavných cieľov súčasného prieskumu.