Ako prebiehal prieskum planéty Venuše?

Prieskum Venuše prebieha už od 60. rokov 20. storočia a je mimoriadne zložitý z niekoľkých dôvodov:

Extrémne podmienky na povrchu: Povrch Venuše je ako peklo. Tlak atmosféry je 92-krát vyšší ako na Zemi (ako keby ste sa ponorili 900 metrov pod hladinu oceánu). Teplota dosahuje okolo 465 °C, čo je dosť na roztavenie olova. Akákoľvek sonda, ktorá sa pokúsi pristáť, musí odolať tomuto tlaku a teplu, čo si vyžaduje špeciálne materiály a technológie.
Hustá a korozívna atmosféra: Atmosféra Venuše je tvorená hlavne oxidom uhličitým a mrakmi kyseliny sírovej, ktoré sú extrémne korozívne. Tieto podmienky rýchlo ničia elektroniku a mechanické komponenty sond.
Rýchle zlyhanie sond: Kvôli týmto podmienkam prežili pristávacie moduly na povrchu Venuše len veľmi krátko, často len desiatky minút, než zlyhali. Získať tak dáta je veľmi ťažké.

Prieskum Venuše začali najmä Sovietsky zväz a USA.

Sovietske sondy programu Venera: Sovieti boli priekopníkmi a ich sondy programu Venera boli prvé, ktoré úspešne pristáli a poslali dáta z povrchu. Venera 7 bola v roku 1970 prvá, ktorá pristála, ale prežila len krátko. Venera 9 a 10 v roku 1975 boli prvé, ktoré poslali na Zem čiernobiele panoramatické zábery povrchu, čo bol obrovský prelom. Tieto zábery ukázali skalnatú krajinu s ostrými, hranatými kameňmi.
Americké sondy Mariner: Americká NASA sa primárne sústredila na oblety. Mariner 2 bola v roku 1962 prvá sonda, ktorá úspešne obletela Venušu a potvrdila extrémne vysoké teploty a tlaky, aké sa predpokladali.

Tu je jednoduchá chronológia významných udalostí:

1962: Mariner 2 (USA) – Prvý úspešný prelet okolo Venuše.
1967: Venera 4 (ZSSR) – Prvé priame merania v atmosfére Venuše (pred dopadom na povrch).
1970: Venera 7 (ZSSR) – Prvé úspešné pristátie na povrchu.
1974: Mariner 10 (USA) – Prelet okolo Venuše na ceste k Merkúru, poslala prvé farebné zábery mrakov.
1975: Venera 9 a 10 (ZSSR) – Prvé pristátie a zaslanie panoramatických záberov z povrchu.
1978: Pioneer Venus 1 a 2 (USA) – Obežnica a séria atmosférických sond, ktoré podrobne analyzovali atmosféru.
1982: Venera 13 a 14 (ZSSR) – Poslali prvé a dodnes najkvalitnejšie farebné zábery z povrchu Venuše.
1989: Magellan (USA) – Pomocou radaru zmapoval 98 % povrchu Venuše s vysokým rozlíšením, čo nám dalo detailnú predstavu o jej topografii.
2006: Venus Express (ESA) – Vstúpila na obežnú dráhu Venuše a študovala jej atmosféru a povrch z orbity.

Gravitácia: Povrchová gravitácia Venuše je približne $0, 904 g$ (90,4 % zemskej gravitácie), takže by ste sa tam cítili o niečo ľahší ako na Zemi.
Teplota a tlak: Teplota je extrémnych 465 °C a atmosférický tlak je 92-krát vyšší ako na Zemi.
Atmosféra: Hustá, zložená hlavne z oxidu uhličitého (cca 96,5 %) s mrakmi kyseliny sírovej. Venušanská atmosféra nie je "mokrá" v zmysle vodnej pary – je veľmi suchá, aj keď mraky sú z kvapiek kyseliny sírovej. Je však extrémne horúca kvôli mohutnému skleníkovému efektu.
Žiadne rieky a moria: Kvôli extrémnej teplote nemôžu na povrchu Venuše existovať tekuté moria ani rieky. Akákoľvek voda by sa okamžite vyparila.

Povrch Venuše je oveľa mladší ako povrch Marsu a väčšiny Mesiaca. Skladá sa z rozsiahlych sopečných planín, ktoré pokrývajú väčšinu planéty.
Hory, krátery, púšte: Na Venuši sú rozsiahle sopečné planiny (roviny), pohoria ako napríklad Maxwell Montes (najvyšší bod Venuše s výškou 11 km), a tisíce sopiek. Je tam aj množstvo impaktných kráterov, ktoré sú prekvapivo rovnomerne rozložené. Venuša nemá klasické "púšte" z piesku ako na Zemi alebo Marse, ale jej povrch je skalnatý a vyprahnutý.
Geologická aktivita: Vedci sa domnievajú, že Venuša je geologicky aktívna, ale jej aktivita sa líši od zemskej. Namiesto platňovej tektoniky, ako ju poznáme na Zemi, sa predpokladá, že sa na Venuši pravidelne prebiehajú rozsiahle udalosti globálneho vulkanizmu, ktoré v minulosti "premazali" starý povrch a vytvorili nový.

Rok a deň: Venuša má extrémne dlhý deň a jej rotácia je unikátna.
- Rok (obežná doba okolo Slnka): 225 pozemských dní.
- Deň (rotácia okolo vlastnej osi): 243 pozemských dní. To znamená, že deň na Venuši je dlhší ako jej rok. Navyše, Venuša rotuje spätne (retrográdne), na rozdiel od väčšiny ostatných planét. Slnko na Venuši vychádza na západe a zapadá na východe.
Žiadny mesiac: Dôvod, prečo Venuša nemá žiadne mesiace, nie je úplne jasný, ale existujú teórie. Pravdepodobne to súvisí s jej pomalou a spätnou rotáciou, čo by mohlo sťažiť zachytenie mesiaca. Iná teória hovorí, že Venuša mohla mať mesiac, ktorý sa zrazil s planétou, alebo bol jej mesiac odhodený preč v rannom veku slnečnej sústavy.

Kolonizácia: Kolonizácia povrchu Venuše je prakticky nemožná kvôli pekelným podmienkam. Vedci však uvažujú o teoretickej možnosti osídlenia vo výške približne 50 km nad povrchom, kde sú podmienky oveľa miernejšie (tlak a teplota sú podobné ako na Zemi).
Doba letu: Let sondy zo Zeme na Venušu trvá približne 3 až 5 mesiacov, v závislosti od trajektórie a typu rakety.
Orbitálna mechanika. Vedci využívajú zložité matematické výpočty, aby vypočítali tzv. Hohmannovu prechodovú dráhu, ktorá je najenergeticky úspornejšia cesta medzi dvoma obežnými dráhami. Sonda sa vypustí z obežnej dráhy Zeme na eliptickú dráhu, ktorá pretne obežnú dráhu Venuše. Sonda neletí "priamo" na Venušu, ale skôr sa vypustí v správnom čase, aby sa planéta nachádzala na mieste stretnutia v momente, keď tam dorazí aj sonda. Toto je podobné, ako keď mieri futbalista na bežiaceho spoluhráča – musíte loptu kopnúť dopredu, aby sa stretli v rovnakom čase na rovnakom mieste.

Venuša je naozaj tajomná a extrémne nepriateľská planéta, ktorej prieskum aj naďalej poskytuje dôležité informácie o vývoji planét.

Prieskumník