Ako prebiehal prieskum planéty Neptún?






Neptún bol objavený matematickými výpočtami. Astronomovia pozorovali nepravidelnosti v obežnej dráhe Uránu, čo naznačovalo existenciu ďalšej, zatiaľ neznámej planéty, ktorá ho gravitačne ovplyvňuje. V roku 1846 nezávisle na sebe John Couch Adams a Urbain Le Verrier predpovedali polohu tejto neznámej planéty. O necelý rok neskôr ju Johann Galle a Heinrich d'Arrest objavili presne na mieste, ktoré Le Verrier predpovedal.

Na rozdiel od iných planét Slnečnej sústavy bol Neptún doteraz preskúmaný len jedinou vesmírnou sondou.

  • Voyager 2 (1989): Po prelete okolo Jupitera, Saturna a Uránu sa sonda Voyager 2 v roku 1989 stala jedinou sondou, ktorá kedy preletela popri Neptúne. Počas tohto preletu sonda zhotovila prvé detailné snímky planéty, jej prstencov a mesiacov, vrátane najväčšieho z nich, Tritonu. Získané údaje poskytli vedcom prelomové informácie o atmosfére, magnetickom poli a geologickej aktivite Neptúna a jeho mesiacov.

Základné charakteristiky Neptúna

Neptún je zaradený medzi ľadové obry, čo ho robí podobným Uránu. Tieto planéty sa od plynných obrov (Jupitera a Saturna) líšia zložením – zatiaľ čo Jupiter a Saturn sú tvorené hlavne vodíkom a héliom, Neptún a Urán obsahujú väčšie množstvo zmesí vody, metánu a amoniaku, ktoré v týchto teplotách vytvárajú akúsi "ľadovú" vrstvu.

Neptún nemá pevný povrch. Pod jeho atmosférou sa nachádza hustá, horúca a tmavá oceánová vrstva, ktorá postupne prechádza do jadra tvoreného horninami a ľadom.

  • Atmosféra: Zložená je najmä z vodíka, hélia a metánu, ktorý planéte dodáva jej charakteristickú modrú farbu.

  • Teplota: Povrchová teplota dosahuje extrémne nízke hodnoty až -214 °C.

  • Magnetické pole: Neptún má magnetické pole, ktoré je však posunuté a naklonené voči osi rotácie planéty. Je nepravidelné a veľmi silné, no rovnako ako na Zemi, chráni planétu pred slnečným vetrom. Neptún vyžaruje nebezpečné žiarenie najmä vo forme nabitých častíc, ktoré zachytáva jeho magnetické pole.

Jedinečné vlastnosti a dĺžka dňa a roka

Neptún je planéta extrémov. Medzi jeho najvýznamnejšie vlastnosti patria:

  • Extrémne vetry: Vietor v atmosfére Neptúna dosahuje rýchlosť vyše 2 000 km/h, čo je viac ako dvojnásobok rýchlosti zvuku (v podmienkach na Zemi) a najvyššia rýchlosť v Slnečnej sústave.

  • Veľká tmavá škvrna: Počas preletu sondy Voyager 2 bola v atmosfére spozorovaná obrovská búrka podobná Jupiterovej Veľkej červenej škvrne. Neskôr zmizla, no objavili sa iné.

  • Vyžaruje teplo: Napriek svojej vzdialenosti od Slnka vyžaruje Neptún viac tepla, než koľko ho prijíma, čo naznačuje prítomnosť vnútorného zdroja tepla.

Neptún má veľmi dlhý rok (obežná dráha okolo Slnka) a pomerne krátky deň (rotácia okolo vlastnej osi):

  • Jeden rok na Neptúne trvá približne 165 pozemských rokov.

  • Jeden deň trvá približne 16 pozemských hodín.

Pretože je os rotácie Neptúna len mierne naklonená (28,32°), na rozdiel od Zeme nemá výrazné ročné obdobia. Každé ročné obdobie trvá približne 40 pozemských rokov.

Neptúnove prstence a mesiace

Neptún má šesť prstencov, ktoré sú však tenké a tvorené z ľadových a prachových častíc. Tie sú oveľa menej viditeľné ako prstence Saturna.

Neptún má 14 známych mesiacov, z ktorých najzaujímavejší je Triton.

  • Triton: Je to najväčší mesiac Neptúna a jediný veľký mesiac v Slnečnej sústave, ktorý obieha planétu v opačnom smere (retrográdny pohyb) ako rotácia Neptúna. To naznačuje, že bol pravdepodobne v dávnej minulosti zachytený z Kuiperovho pásu. Triton má veľmi riedku atmosféru a povrch pokrytý zmrznutým dusíkom, snehom a metánom. Sonda Voyager 2 objavila na jeho povrchu kryovulkány, ktoré namiesto lávy vyvrhujú zmesi ľadu, tekutého dusíka, metánu a amoniaku. Život na Tritone je nepravdepodobný kvôli extrémne nízkym teplotám a nedostatku vody v tekutom stave.

Vzťah Neptúna a Pluta a dĺžka letu sondy

Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa navzájom prekrývajú. Avšak vďaka špeciálnej rezonancii sa nikdy nezrazia. Pluto dokončí dve obehy okolo Slnka za rovnaký čas, za aký Neptún dokončí tri. To zaisťuje, že k tesnému priblíženiu nikdy nedôjde a obežné dráhy sú stabilné.

Let sondy zo Zeme k Neptúnu trvá približne 12 rokov, ako ukázal let sondy Voyager 2. Samozrejme, táto doba sa môže líšiť v závislosti od trajektórie a technológie použitých rakiet.

Aj keď k Neptúnu doteraz letela len jedna sonda, Voyager 2, vedci a vesmírne agentúry uvažujú o ďalších misiách. Dôvodom je, že dáta z jediného preletu sú len "bleskovým" pohľadom na planétu, ktorá sa neustále mení. Vedci by chceli detailnejšie preskúmať jeho atmosféru, magnetosféru, prstence a hlavne mesiac Triton. Práve Triton je považovaný za jeden z najzaujímavejších objektov v Slnečnej sústave, keďže by mohol mať pod ľadovou kôrou podpovrchový oceán.

V súčasnosti sa zvažuje niekoľko konceptov budúcich misií, ako napríklad:

  • Neptune Odyssey: Koncept orbitálnej misie, ktorá by preskúmala Neptún a vypustila sondu k Tritonu.

  • Trident: Navrhovaná misia zameraná na prelet okolo Tritona.

Tieto misie sú len vo fáze plánovania a ich realizácia bude závisieť od financovania a technologického vývoja. Každopádne, záujem o hlbší prieskum Neptúna a jeho tajomného mesiaca Tritona je veľký.