Čo sa deje s lietadlom „v přetažené poloze“?
Tu je podrobnejšie vysvetlenie toho, čo sa s tým Junkerdom v danej vete dialo:
Čo sa deje s lietadlom „v přetažené poloze“?
Aby lietadlo letelo, musí vzduch okolo krídiel prúdiť hladko. Keď pilot príliš zdvihne nos lietadla (zväčší uhol nábehu) alebo stratí rýchlosť, vzduch sa prestane obtekať okolo krídla plynule a začne sa víriť.
Strata vztlaku: Krídla prestanú vytvárať silu, ktorá drží stroj vo vzduchu.
Vzhľad lietadla: Lietadlo má nos neprirodzene vysoko vzhľadom na smer, ktorým sa pohybuje. Vyzerá to, akoby sa „vzpieralo“ alebo „tlačilo pred sebou stenu vzduchu“.
Následok: Lietadlo sa stáva neovládateľným, začne sa triasť (buffeting) a následne sa „prepadne“ – začne prudko klesať k zemi, presne ako sa píše vo vašej vete.
Prečo je to v kontexte tej vety kritické?
Veta spomína výšku 150 metrov. V letectve je pretiahnutie v takejto malej výške takmer vždy rozsudkom smrti.
Nízka výška: 150 metrov je príliš málo na to, aby pilot stihol potlačiť riadenie, nabrať rýchlosť a znovu lietadlo „vybrať“.
Ju-88 v problémoch: Junkers Ju-88 bol pomerne ťažký dvojmotorový stroj. Ak bol v pretiahnutej polohe, pravdepodobne mal poškodené motory alebo sa pilot snažil príliš agresívne manévrovať pri pokuse o núdzové pristátie.
Vývrtka v letectve
Vývrtka (v češtine aj slovenčine rovnaký názov, anglicky spin) je jeden z najnebezpečnejších letových režimov, najmä ak sa doň lietadlo dostane neúmyselne v malej výške.
Nadväzuje priamo na predchádzajúci pojem „přetažení“. Kým pri pretiahnutí lietadlo „len“ stráca vztlak a prepadá sa, vo vývrtke sa k tomu pridáva nekontrolovaná rotácia.
Ako vývrtka vzniká?
Aby lietadlo spadlo do vývrtky, musia nastať dve podmienky súčasne:
Prekročenie kritického uhla nábehu: Lietadlo je „přetažené“ (stall), teda krídla prestávajú niesť.
Bočný impulz (vybočenie): Pilot buď necitlivo šliapol na smerové kormidlo (pedál), alebo je lietadlo v nesymetrickom stave (napr. jeden motor mu funguje viac ako druhý).
Čo sa deje s lietadlom?
Pri vývrtke sa jedno krídlo „utrhne“ od prúdenia vzduchu viac ako to druhé.
Vnútorné krídlo: Je viac v tieni, má menší vztlak a väčší odpor.
Vonkajšie krídlo: Stále má o niečo viac vztlaku.
Výsledok: Tento rozdiel síl roztočí lietadlo okolo zvislej osi. Stroj padá k zemi po strmej špirále, pričom sa točí ako vývrtka na víno (odtiaľ ten názov). Nos lietadla smeruje prudko k zemi, ale trup rotuje.
Prečo je to v boji také smrteľné?
V knihách o 2. svetovej vojne sa o vývrtke píše často v dvoch súvislostiach:
| Situácia | Následok |
| Súboj (Dogfight) | Pilot sa snaží utiahnuť zákrutu tak prudko, až „pretiahne“. Lietadlo sa mu zrazu prevráti cez krídlo do vývrtky. Ak je nízko, nemá čas na opravu. |
| Poškodenie | Ak má Junkers Ju-88 (ako vo vašom príklade) zasiahnutý jeden motor a pilot v malej rýchlosti pridá plyn na tom zdravom, nesymetria ho okamžite „strhne“ do vývrtky. |
Ako sa z nej dostať?
Vyberanie vývrtky je neintuitívne. Pilot musí často urobiť pravý opak toho, čo mu káže inštinkt:
Ubrať plyn (aby motor nepodporoval rotáciu).
Dať smerovku úplne proti smeru točenia (zastaviť rotáciu).
Potlačiť páku dopredu (znížiť uhol nábehu a obnoviť prúdenie vzduchu na krídlach).
Až po zastavení točenia jemne pritiahnuť a vyrovnať pád.
Poznámka: Junkers Ju-88, o ktorom čítate, bol stredný bombardér. Pre takéto stroje bola vývrtka v malej výške (150 m) absolútne neriešiteľná – lietadlo na úspešné vybratie potrebovalo stovky metrov výšky.
Správny výraz je „v pretiahnutej polohe“. Základom je skutočne slovo pretiahnutie (v letectve stav, kedy krídlo stráca vztlak).
Hoci slová „pretiahnutý“ a „preťažený“ znejú podobne, v letectve znamenajú dve úplne odlišné (aj keď niekedy súvisiace) veci. Je dôležité ich nezameniť, pretože každé popisuje inú fyzikálnu situáciu:
1. Pretiahnutie (Stall) – To, čo robil ten Junkers
Ide o aerodynamický stav. Lietadlo má nos príliš vysoko, vzduch prestáva prúdiť okolo krídiel a stroj prestáva letieť.
Veta z knihy: „V viditelně přetažené poloze“ znamená, že lietadlo malo nos neprirodzene vysoko vzhľadom na svoju dráhu letu a „mlelo z posledného“.
Dôsledok: Pád, strata výšky, prípadne spomínaná vývrtka.
2. Preťaženie (G-load) – Úplne iný pojem
Ide o fyzikálnu silu, ktorá pôsobí na draka lietadla a na pilota (tie známe „G“).
Kedy vzniká: Napríklad pri prudkom vybraní strmhlavého letu alebo v ostrých zatáčkach.
Vizuálny prejav: Lietadlo nie je v „polohe“, ale je pod tlakom. Pilot môže upadnúť do bezvedomia (blackout) a konštrukcia lietadla sa môže poškodiť alebo zlomiť.
Príklad: Ak by ten Junkers robil prudký manéver, povieme, že „bol v dvojsmernom preťažení 4G“.
Prečo si to ľudia pletú?
Zmätok často vzniká preto, že k pretiahnutiu (strate vztlaku) často dôjde práve vtedy, keď sa pilot snaží o príliš veľké preťaženie (napríklad v súboji zatiahne za knipel príliš silno, aby sa dostal nepriateľovi na chvost).
Zhrnutie pre váš text:
Česky: Přetažená poloha
Slovensky: Pretiahnutá poloha (stav tesne pred pádom kvôli nízkej rýchlosti/vysokému uhlu nábehu).
Anglicky: Stalled condition / High angle of attack
Poznámka pod čiarou: Slovo „preťažené“ by v slovenčine mohlo znamenať aj to, že do lietadla naložili príliš veľa bômb alebo paliva (overloaded), čo by síce mohlo viesť k pádu, ale nepopisuje to polohu lietadla vo vzduchu.
Uhol nábehu (v češtine úhel náběhu, anglicky Angle of Attack – skratka AoA) je jeden z najdôležitejších údajov, ktoré musí pilot sledovať, hoci ho „nevidí“ tak priamo ako rýchlosť.
Zjednodušene: Je to uhol medzi krídlom a smerom, ktorým sa lietadlo práve pohybuje.
Prečo je to dôležité?
Ľudia si často pletú sklon lietadla (kam mieri nos) s uhlom nábehu. To je však chyba.
Sklon (Pitch): Hovorí nám, kam sa díva pilot (či mieri nosom do neba alebo k zemi).
Uhol nábehu (AoA): Hovorí nám, pod akým uhlom „naráža“ vzduch do krídla.
Čo sa stalo s tým Junkersom?
V tom texte o Junkerse Ju-88 sa stalo presne toto:
Pilot mal nos lietadla zdvihnutý hore (vysoký sklon), ale lietadlo kvôli nízkej rýchlosti alebo poškodeniu už nestúpalo.
Lietadlo sa v skutočnosti prepadalo smerom nadol.
Tým pádom vzduch nenarážal do krídla spredu, ale „zospodu“.
Uhol nábehu sa stal kritickým.
Kritický uhol nábehu a „odtrhnutie prúdnic“
Každé krídlo má svoj limit. Ak je uhol nábehu príliš veľký (zvyčajne okolo 15° až 18°), vzduch už nedokáže plynule obtekať hornú stranu krídla. Začne sa víriť a „odtrhne sa“.
V tom momente:
Vztlak prudko klesne.
Odpor prudko vzrastie.
Lietadlo je v pretiahnutej polohe (stall).
Príklad z praxe (ruka z okna auta)
Ak za jazdy vystrčíte ruku z okna dlane vodorovne a začnete prednú hranu dlane (prsty) mierne dvíhať, cítite, ako vám vzduch ruku tlačí hore. To je zvyšovanie uhla nábehu a tvorba vztlaku. Ak však dlan otočíte príliš kolmo proti vetru, ruku vám už nedvíha, ale prudko ju hodí dozadu. To je kritický uhol nábehu – práve ste „pretiahli“ svoju ruku.
Zhrnutie: Ten Junkers letel s nosom hore, ale „bruchom“ dopredu. Mal extrémne vysoký uhol nábehu, pri ktorom sa prúdenie vzduchu na krídlach zrútilo, čo viedlo k tomu, že „viditeľne strácal výšku“.