Keby v roku 1938 nepristúpili Británia a Francúzsko k Mníchovskej dohode - zaútočilo by Nemecko na Československo?
Mníchovská dohoda z roku 1938 dodnes vyvoláva otázky. Mnohé z nich sú založené na hypotetických scenároch, ktoré sa nikdy nenaplnili.
Všeobecný konsenzus historikov je, že ak by Británia a Francúzsko nepristúpili k Mníchovskej dohode, Hitler by pravdepodobne zaútočil na Československo. Bol odhodlaný získať Sudety a zničiť Československo. Hitler už v tom čase nebol ochotný akceptovať žiadne diplomatické kompromisy.
Pravdepodobný priebeh nemeckého útoku
Útočné plány: Nemecká armáda mala vypracovaný plán s názvom Fall Grün, ktorý počítal s útokom na Československo. Tento plán bol detailne rozpracovaný a Hitler ho opakovane schválil.
Taktika: Nemecko by použilo svoju modernú taktiku, ktorá sa neskôr vyvinula do tzv. blitzkriegu (blesková vojna). To by znamenalo nasadenie tankových divízií, ktoré by sa snažili rýchlo preniknúť do vnútrozemia. Súčasne by nemecké letectvo - Luftwaffe - bombardovalo kľúčové ciele vrátane vojenských infraštruktúr a centier v Prahe a ďalších mestách, aby demoralizovalo obyvateľstvo a narušilo logistiku.
Opevnenia: Československo malo vybudovaný rozsiahly a moderný systém pohraničných opevnení, ktoré boli na svoju dobu veľmi pokročilé. Tieto opevnenia však neboli dokončené a nepokrývali po celej dĺžke hranice Československa. Nemecká armáda mohla čiastočne obísť hlavné opevnenia. Proti opevneniam by Nemecko nasadilo letectvo, delostrelectvo a ženijné útočné jednotky cvičené na prelomenie týchto opevnení. Nemeckí generáli sa oprávnene obávali, že dobytie opevnení by bolo náročné a vyžiadalo by si veľké straty.
Lojalita menšín a regionálna spolupráca
Československí vojaci nemeckej národnosti: Lojalita vojakov nemeckej a maďarskej národnosti je sporná. Časť by pravdepodobne zostala verná československému štátu, no v Sudetskej oblasti, kde mala silný vplyv Sudeckonemecká strana pod vedením Konrada Henleina, by pravdepodobne došlo k povstaniam a sabotážam. K nepokojom by zrejme došlo aj na južnom Slovensku, zo strany maďarskej menšiny.
Poľsko a Maďarsko: Poľsko a Maďarsko by sa pravdepodobne pridali k útoku na Československo. Maďarsko malo územné požiadavky na južné Slovensko, zatiaľ čo Poľsko si nárokovalo najmä územie Tešínska. Obe krajiny sa nakoniec podieľali na deľbe Československa a je pravdepodobné, že by v prípade nemeckého útoku využili situáciu.
Postoj veľmocí a pomer síl
Taliansko a Rusko: Mussoliniho Taliansko by pravdepodobne stálo na strane Nemecka, hoci by sa priamo do konfliktu asi nezapojilo. Stalinovo Sovietske Rusko by bolo naopak naklonené pomoci Československu, s ktorým malo spojeneckú zmluvu. Vzhľadom na to, že Sovietsky zväz nemal spoločnú hranicu s Československom, akákoľvek pomoc by musela prechádzať cez Poľsko alebo Rumunsko, čo by bolo komplikované - prakticky asi nemožné.
Británia a Francúzsko: Francúzsko malo spojeneckú zmluvu s Československom, ale bolo politicky nestabilné a vojensky nepripravené na konflikt s Nemeckom. Británia v tom čase nebola viazaná priamymi zmluvami, no premiér Neville Chamberlain bol pod obrovským tlakom verejnosti aj politikov, aby sa vyhol vojne. Je veľmi pravdepodobné, že by tieto dve krajiny neposkytli Československu vojenskú pomoc priamym útokom na Nemecko v roku 1938.
Pomer síl: Nemecko malo v roku 1938 silnú armádu v stave budovania a modernizácie, ale nebolo ešte pripravené na rozsiahlu celoeurópsku vojnu. Francúzsko a Británia boli tradične vojensky silné (francúzska armáda a britské námorníctvo boli považované za najlepšie na svete), ale ich armády neboli pripravené na rýchly a moderný konflikt. Československá armáda bola na tak malý štát veľmi silná a pripravená bojovať, ale bez pomoci zahraničných spojencov by takmer určite podľahla presile.
Väčšina nemeckých tankov z roku 1938 disponovala iba guľometnou výzbrojou (Panzer I) alebo kanónmi menšieho kalibru (tanky Panzer II s kanónom 20 mm). Maďarské "tanky" boli často len tančíky (Carro Veloce L3/33) talianskej výroby vyzbrojené len guľometmi, takmer nepoužiteľné v modernej vojne. Československo malo neporovnateľne lepšie tanky s dostatočnou kanónovou výzbrojou. Aj Británia a Francúzsko mali mnoho zastaralých tankov. Vo vzduchu ešte stále vládli dvojplošníky, najmä v stíhacom letectve. Československé stíhačky Avia B-534 by sa vo vzduchu stretli s nemeckými dvojplošníkmi Heinkel He-51 a najmä s vynikajúcimi Messerschmittmi Bf-109. Maďarsko vsadilo na talianske dvojplošné Fiaty, kým Poľsko vyrábalo stíhacie hornoplošníky PZL. Británia a Francúzsko oneskorene vyvíjali moderné letadlá a rozbiehali ich hromadnú výrobu (britský stíhací Hurricane a po ňom Spitfire), v roku 1938 však bolo jadro ich letectiev zastaralé. Podobná situácia bola v bombardovacom letectve. Nemecko stihlo v španielskej občianskej vojne otestovať niekoľko moderných typov bombardérov - najmä Heinkel He-111, Dornier Do-17 a preslávenú stuku Junkers Ju-87.
Prečo vlastne došlo k Mníchovskej dohode?
Západné mocnosti pristúpili k Mníchovskej dohode, pretože verili, že ústupkami voči Hitlerovi dosiahnu mier. Francúzsko stratilo v prvej svetovej vojne takmer jeden a pol milióna padlých vojakov a chcelo sa vyhnúť ďalšej vojne "za každú cenu". Chamberlain veril, že pripojením územia Sudet Hitlerove územné nároky skončia a Mníchovskú dohodu vnímal tak, že priniesla „mier pre našu dobu.“ Francúzi a Briti boli v roku 1938 vojensky a psychologicky nepripravení na ďalšiu veľkú vojnu s Nemeckom.
Bol rok 1938 pre Nemecko vhodnejší na začatie vojny ako rok 1939?
Z historického hľadiska bolo pre Nemecko výhodnejšie začať vojnu v roku 1939. Hoci západ bol v roku 1938 vojensky úplne nepripravený, aj Nemecko len ťažko rozbiehalo výrobu skutočne moderných tankov a lietadiel. Rok navyše umožnil Hitlerovi posilniť Wehrmacht a dokončiť zbrojenie. Zároveň vďaka Mníchovskej dohode Nemecko získalo nielen Sudety, ale aj zbrojovku Škoda Plzeň a ďalšie české podniky. Toto posilnilo nemecké zbrojenie a výrobu, čo bolo kľúčové v priebehu vojny.
Ako využili Británia a Francúzsko rok navyše?
Západné mocnosti využili získaný čas len čiastočne. Francúzsko bolo politicky nestabilné a sústredilo sa skôr na obranu (Maginotova línia) - do vypuknutia vojny nedokázalo rozbehnúť skutočne veľkosériovú výrobu moderných lietadiel, aj keď malo sľubné prototypy. Británia, vďaka masívnym investíciám do letectva, urýchlila vývoj a výrobu stíhačiek Hurricane a Spitfire, ktoré sa neskôr ukázali ako neoceniteľné v bitke o Britániu. Ale celkovo bol tento rok pre obe krajiny premárnenou príležitosťou na plné vyzbrojenie a prípravu, najmä v porovnaní s Nemeckom, ktoré rok navyše využilo naplno.
Nemecko napriek úspechu na Mníchovskej dohode napokon samo túto dohodu porušilo...
... a obsadilo zvyšok českých krajín, Prahu a Moravu. Porušenie Mníchovskej dohody a obsadenie zvyšku Československa v marci 1939 bolo pre Hitlera logickým a "nevyhnutným" krokom. Aj vďaka odpočúvaniu zahraničných diplomatov vedel, že Británia a Francúzsko nebudú schopné vojensky zareagovať. Pre západné mocnosti bola v tom čase politika ústupkov (appeasement) dôležitejšia než obrana Mníchovskej dohody.
Hitlerove dôvody a kalkulácia rizík
Hitlerova kalkulácia bola založená na niekoľkých kľúčových faktoroch:
Pochopenie slabosti západných mocností: Hitler si uvedomil, že britský premiér Neville Chamberlain a francúzsky premiér Édouard Daladier sa úprimne boja vojny s Nemeckom. Mníchovská dohoda mu potvrdila, že sú ochotní pre mier obetovať aj záujmy spojencov. Veril, že ani obsadenie zvyšku Československa ich nepresvedčí, aby začali celoeurópsku vojnu.
Domáca politika v ČSR: Hitlerovi pomohla vnútorná politická nestabilita v Československu. Slovensko vyhlásilo 14. marca 1939 nezávislosť. Podobné tendencie boli aj v Podkarpatskej Rusi. Hitler to využil ako zámienku na "ochranu" nemeckého obyvateľstva, ktoré stále žilo na Morave a v Čechách, a na obnovenie poriadku. Z jeho pohľadu už Československo "chránené Mníchovskou dohodou" neexistovalo.
Vojenská výhoda: Obsadením českých zemí Nemecko získalo kontrolu nad významnými zbrojovkami ako Škoda Plzeň, ktoré pomohli zvýšiť nemecké zbrojenie. Nemecko získalo aj veľké množstvo zbraní, tankov a ďalšieho vojenského vybavenia, ktoré okamžite zaradilo do výzbroje Wehrmachtu.
Reakcia nemeckých generálov
Hitlerovi generáli neboli z porušenia Mníchovskej dohody nadšení. Obávali sa, že to vyprovokuje Britániu a Francúzsko k veľkej vojne, na ktorú Nemecko nebolo pripravené. Hitler však ich obavy ignoroval. Jeho intuícia sa v Mníchove potvrdila a veril, že mu to vyjde aj teraz.
Reakcia Británie a Francúzska
Reakcia západných mocností na nemecké obsadenie českých zemí, Prahy a Moravy bola rozdelená na počiatočné pobúrenie a následnú neschopnosť konať a zasiahnuť.
Neville Chamberlain: Britský premiér bol správou o obsadení Prahy zaskočený a sklamaný. Odsúdil Hitlerov čin ako porušenie mníchovských sľubov. To bol moment, keď aj tí najväčší optimisti pochopili, že Hitlerov cieľ nie je len získať stratené nemecké územia, ale ovládnuť celú Európu.
Francúzsko: Francúzska vláda bola rovnako zaskočená a naďalej sa sústredila na vlastnú obranu a diplomaciu.
Definitívny krok k vojne: Obsadenie zvyšku českých zemí nemeckou armádou bolo bodom, po ktorom už nebolo cesty späť. Týmto činom sa definitívne skončila politika appeasementu. Británia a Francúzsko konečne pochopili, že Hitler ich oklamal a politicky vymanévroval. Výsledkom bolo, že 31. marca 1939 Británia garantovala nezávislosť Poľska. To bol signál, že prípadný Hitlerov útok na iný suverénny štát by znamenal ďalšiu svetovú vojnu. A presne to sa stalo 1. septembra 1939 po nemeckom útoku na Poľsko.
Akú vojnovú korisť získal Hitler v Československu?
Hitlerove vojenské zisky po obsadení zvyšku Československa v marci 1939 boli pre Wehrmacht mimoriadne dôležité a významne prispeli k jeho úspechom v nasledujúcich rokoch vojny.
Vojnová korisť z Československa
Nemecko získalo obsadením Československa nielen rozsiahle územie, ale aj moderný a dobre vyzbrojený priemysel. Najcennejším ziskom bola zbrojovka Škoda Plzeň, v tom čase jedna z najväčších a najmodernejších v Európe. Nemecko tým získalo prístup k rozsiahlym zásobám zbraní a k technologickému know-how, ktoré mu pomohlo pri ďalšom zbrojení.
Tanky: Wehrmacht získal približne 469 československých tankov. Išlo najmä o typy LT vz. 35 a LT vz. 38, ktoré boli na svoju dobu moderné a spoľahlivé. Tieto tanky nemecká armáda zaradila do svojej výzbroje a premenovala ich na Panzer 35(t) a Panzer 38(t). Tieto stroje tvorili významnú časť nemeckých tankových divízií počas invázie do Poľska v roku 1939 a do Francúzska v roku 1940. Panzer 38(t) sa vyrábal v Československu pre Nemecko až do roku 1942. Jeho vynikajúci podvozok slúžil na výrobu samohybných diel až do konca vojny (napr. typ Hetzer).
Delostrelectvo a pechotné zbrane: Wehrmacht získal tisíce kusov delostrelectva, vrátane moderných protitankových kanónov 47 mm. Okrem toho nemecká armáda získala asi 1,5 milióna ručných zbraní, ako napríklad pušky, samopaly a guľomety, čo bolo obrovské množstvo. Celkovo by sa dalo povedať, že zbrane a munícia získaná v Československu by stačili na vyzbrojenie približne 30 až 40 nemeckých divízií. Zastaralé československé lietadlá boli pre Nemecko menej zaujímavé a doslúžili napríklad v nemeckých pilotných školách.
Využitie koristi pri dobývaní Poľska a Francúzska
Československé zbrane zohrali dôležitú úlohu v prvých rokoch druhej svetovej vojny. V roku 1939 pri invázii do Poľska tvorili československé tanky približne štvrtinu nemeckých tankových síl. V bitke o Francúzsko v roku 1940 boli nemecké tankové divízie stále do značnej miery závislé od československých strojov. Bez tejto koristi by Nemecko nemalo dostatok moderných tankov pre svoju stratégiu bleskovej vojny (blitzkrieg).
Nemecká menšina a odvod brancov
V roku 1930 žilo v Čechách a na Morave približne 3,3 milióna Nemcov, čo predstavovalo asi 23 % obyvateľstva. Hitler si z tohto územia mohol odviesť státisíce brancov. Je ťažké určiť presný počet, ale odhaduje sa, že v rokoch 1939-1945 bolo do Wehrmachtu odvedených 200 000 až 500 000 etnických Nemcov z českých krajín.
Strategický význam českého územia pre útok na Poľsko
České územie bolo pre Nemecko strategicky dôležité z dvoch hlavných dôvodov:
Základňa pre útok na Poľsko: Územie Čiech a Moravy poskytovalo Nemecku ideálne predmostie na útok na Poľsko z juhu. Nemecko tak mohlo zaútočiť na Poľsko z troch strán: zo severu (Východné Prusko), západu a juhu. To výrazne urýchlilo pád Poľska v septembri 1939.
Základňa pre bojové operácie smerom na východ: Obsadením Čiech a Moravy si Nemecko chránilo svoj južný bok pred prípadným útokom zo strany Sovietskeho zväzu. Najmä si však zaistilo zázemie pre nemecký útok na ZSSR, ku ktorému došlo v roku 1941.
Bolo možné Hitlera v roku 1938 zastaviť?
Všeobecný konsenzus historikov je, že áno, bolo to ešte stále možné.
Vojenský aspekt: Nemecko v roku 1938 ešte nebolo dostatočne vyzbrojené na to, aby viedlo vojnu proti spojeným silám Británie, Francúzska a Československa. Nemeckí generáli sa obávali, že útok na Československo, ktoré malo modernú a pripravenú armádu (viac ako jeden milión vojakov) a silné opevnenia, by mohol skončiť zle - za predpokladu, že by súčasne muselo Nemecko bojovať na západe proti Francúzom a Britom.
Vnútorná opozícia: V rámci nemeckej armády existovala skupina generálov a sprisahancov, ktorí zvažovali Hitlera zvrhnúť v prípade, že by sa odvážil začať vojnu. Plánovali prevrat v momente, keby Hitler nariadil útok na Československo.
Politika appeasementu západných mocností Hitlerovi uľahčila cestu a potvrdila mu, že môže pokračovať v expanzii. Mníchovská dohoda tak bola z pohľadu Hitlera majstrovským ťahom.
Je pravda, že niektoré úseky predvojnových československých opevnení napokon použila nemecká armáda?
Nemecká armáda skutočne využila niektoré úseky bývalého československého pohraničného opevnenia v záverečnej fáze druhej svetovej vojny, keď sa blížil front z východu aj zo západu.
Využitie československých opevnení Nemeckom
Po obsadení Sudet a zvyšku Československa Nemecko získalo kompletný systém opevnení. Tieto opevnenia boli pre Nemecko cenným zdrojom informácií a výcviku. Nemecká armáda ich podrobne študovala a testovala, aby pochopila ich silné a slabé stránky. Tieto skúsenosti neskôr využila pri dobývaní iných opevnených línií, napríklad Maginotovej línie vo Francúzsku.
V rokoch 1944 a 1945, keď sa front blížil k nemeckým hraniciam, sa situácia zmenila. Z obranných stavieb proti Nemecku sa stali obranné stavby pre Nemecko. Nemecké velenie zistilo, že tieto opevnenia môžu byť užitočné pri spomaľovaní postupu spojeneckých vojsk.
Ostravská operácia: Najvýznamnejšie boje o československé opevnenia sa odohrali počas Ostravskej operácie v apríli 1945. Nemecká armáda sa opevnila v bunkroch pri meste Opava a kládla tvrdý odpor postupujúcim sovietskym a československým vojskám. Hoci opevnenia neboli úplne dokončené, preukázali svoju účinnosť. Boje o tieto bunkre trvali približne týždeň a výrazne spomalili sovietsky postup na Ostravu. Nemecká 1. tanková armáda vďaka tomu získala čas na stiahnutie a vyhla sa obkľúčeniu. Paradoxne, československé opevnenia, ktoré boli postavené na obranu republiky, v konečnom dôsledku slúžili nepriateľovi, proti ktorému mali bojovať - a zároveň tak dokázali, že mohli byť v roku 1938 skutočne účinné.
Juhozápadné Slovensko: Podobná situácia nastala aj na juhozápadnom Slovensku, kde nemecké jednotky zvyšky opevnení doplnili vlastnými obrannými prvkami, aby spomalili postup sovietskych vojsk. Najmä pri Petržalke Nemci obsadili nedokončené opevnenia na obranu proti sovietskym vojskám.
Nemecko tak dokázalo využiť československé opevnenia ako súčasť svojho obranného systému. Výsledky dokazujú, aké kvalitné boli československé opevnenia a akú strategickú hodnotu by mali, keby sa včas dokončili a nasadili na svoj pôvodný účel.