Ako kompostovať v záhrade na kompostovacej kope - bez kompostéra?
Ak chcete vytvoriť kvalitný kompost z kuchynského odpadu bez použitia kompostéra, môžete sa inšpirovať prírodnými procesmi, ktoré prebiehajú v lesoch. Základom je vytvorenie správnej rovnováhy a podmienok na rozklad materiálu.
Výber miesta
Plocha: Nájdite si voľné miesto v záhrade, ktoré nie je priamo na slnku, ale ani v tieni, napríklad pod stromami.
Ochrana: Ak máte sliepky alebo iné zvieratá, ktoré by mohli kompost rozhrabávať, miesto ohráďte pletivom alebo urobte plôtik z dosiek.
Podklad: Kompostovú hromadu zakladajte priamo na pôdu, aby mikroorganizmy, dážďovky a iné živočíchy mali prístup k novému materiálu. Na dno môžete dať vrstvu konárov, ktoré zabezpečia prístup vzduchu.
Zloženie a vrstvenie kompostu
Rovnako ako v prírode, aj pri kompostovaní na hromade je dôležitá rovnováha medzi tzv. zeleným a hnedým materiálom.
Zelený materiál (bohatý na dusík):
kuchynský odpad (šupky, zvyšky zeleniny a ovocia)
pokosená tráva, burina
kávová usadenina, čajové vrecúška
kuracie a iné trusy
Hnedý materiál (bohatý na uhlík):
opadané lístie
drevená štiepka, piliny (neošetrené)
seno, slama
rozstrihaný kartón (bez potlače a lepiacich pások)
papierové utierky
Správne vrstvenie:
Začnite s hrubšou vrstvou hnedého materiálu na spomínané konáre. Potom striedajte zelený a hnedý materiál v pomere zhruba 1:1. Každú vrstvu kuchynského odpadu prekryte vrstvou hnedého materiálu, aby ste predišli zápachu a prilákali správne mikroorganizmy.
Údržba a starostlivosť
Vlhkosť: Kompost by mal byť neustále vlhký, ale nie premočený. Ak je suchý, polejte ho vodou. Ak je príliš mokrý, pridajte viac hnedého materiálu.
Prehadzovanie: Kompostovú hromadu prehadzujte každých pár týždňov, aby ste ju prevzdušnili a premiešali jednotlivé vrstvy. To urýchli rozklad a zabezpečí rovnomernú kvalitu.
Pokrytie: Hromadu môžete prekryť plachtou alebo slamou, aby ste zabránili nadmernému vysychaniu alebo premočeniu a udržali v nej teplo.
Správne udržiavaný kompost môže byť hotový už za niekoľko mesiacov. Hotový, zrelý kompost spoznáte podľa toho, že vonia ako lesná pôda a pôvodný materiál už v ňom nie je rozoznateľný.
Čo nepatrí do kompostu?
Je dôležité vedieť, čo do kompostu nepatrí, aby sa proces rozkladu nezastavil a aby ste predišli nepríjemným zápachom alebo škodcom. Tieto materiály by ste mali zo svojej kompostovej hromady radšej vynechať:
Zvyšky mäsa a mliečnych výrobkov
Všetky mäsové a mliečne výrobky, vrátane kostí, rýb, masla alebo syrov, do kompostu nepatria. Ich rozklad je pomalý, môžu lákať hlodavce a iných škodcov, a tiež spôsobujú silný, nepríjemný zápach.
Tuky a oleje
Rastlinné aj živočíšne tuky a oleje je najlepšie nekompostovať. Vytvárajú na materiáli vodeodolný film, spomaľujú rozklad a môžu tiež prilákať škodce.
Choré a napadnuté rastliny
Ak máte rastliny, ktoré sú napadnuté škodcami alebo trpia chorobami, nedávajte ich do kompostu. V kompostovej hromade nemusia vysoké teploty zničiť patogény a choroby sa potom môžu preniesť na iné rastliny vo vašej záhrade, keď kompost použijete.
Burina s koreňmi a semenami
Agresívne buriny, ako je pýr alebo pupenec, rovnako ako burina so semenami, do kompostu nepatria. Semená alebo časti koreňov môžu prežiť proces kompostovania a začnú rásť priamo v komposte alebo v pôde, kam ho pridáte.
Chemicky ošetrený materiál
Do kompostu nikdy nedávajte žiadne materiály, ktoré boli chemicky ošetrené, napríklad drevo s lakom, farbou alebo lepidlom. Vyhnite sa aj akýmkoľvek odpadom s obsahom toxických látok, ako sú chemické hnojivá, pesticídy alebo chemicky ošetrené piliny.
Ďalšie materiály, ktoré nepatria do kompostu:
Exkrementy psa a mačky: Môžu obsahovať parazity, ktoré sú pre ľudí nebezpečné.
Nesprávne typy papiera a kartónu: Vyhnite sa lesklému farebnému papieru, časopisom s kriedovým papierom a kartónom s lepiacimi páskami alebo potlačou.
Sklo, kovy a plast: Tieto materiály sa nerozkladajú a znečisťujú kompost.
Ako prebieha proces kompostovania?
Proces kompostovania je fascinujúci prírodný cyklus, ktorý premieňa organický odpad na tmavú, výživnú pôdu, známu ako kompost. Celý proces je riadený miliardami mikroorganizmov, ako sú baktérie, huby a plesne, a prebieha v niekoľkých fázach.
Fázy procesu kompostovania
Mezofilná fáza: Toto je prvá a najkratšia fáza. Mikroorganizmy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v kompostovej zmesi, začnú rozkladať ľahko dostupný cukor a škroby. Ich metabolická aktivita produkuje teplo, ktoré postupne zvyšuje teplotu kompostovej hromady. Táto fáza trvá len niekoľko dní.
Termofilná (horúca) fáza: Keď teplota hromady prekročí 45 °C, začne táto fáza. Mesofilné mikroorganizmy ustupujú termofilným, ktoré sú odolnejšie voči teplu. Vysoká teplota je kľúčová pre úspešné kompostovanie, pretože ničí semená burín a patogénne mikroorganizmy, ktoré môžu spôsobiť choroby rastlín. Je to ako prirodzená pasterizácia. Táto fáza môže trvať od niekoľkých týždňov až po mesiace, v závislosti od zloženia a prevzdušnenia kompostu.
Zrenie (maturácia): Po poklese teploty sa v komposte opäť usadzujú mesofilné organizmy. V tejto fáze nastáva pomalší, ale rovnako dôležitý proces premeny materiálu na stabilný a zrelý kompost. V tejto fáze sa vytvára humínové kyseliny a komplexné organické zlúčeniny, ktoré sú pre rastliny dôležité. V tejto fáze sa kompost už neohrieva.
Rozdiel medzi kompostovaním a hnilobou
Hlavný rozdiel medzi kompostovaním a hnilobou spočíva v prístupe vzduchu (kyslíka).
Kompostovanie je aeróbny proces, čo znamená, že prebieha za prítomnosti kyslíka. Mikroorganizmy, ktoré sú aktívne v tomto procese, potrebujú kyslík, a práve preto je dôležité kompost prevzdušňovať. Výsledkom je tmavý, sypký materiál s príjemnou lesnou vôňou.
Hniloba je anaeróbny proces – prebieha bez prístupu kyslíka. Vzniká, keď je kompostová hromada príliš vlhká a utlačená. Anaeróbne baktérie produkujú metán a sírovodík, čo vedie k nepríjemnému zápachu. Namiesto kvalitného kompostu tak dostanete lepkavú, zapáchajúcu hmotu.
Ako viete, že prebieha správny proces?
Vysoká teplota: Ak je vaša kompostová kopa aktívna, v jej strede nameriate vysokú teplotu. Môžete to skontrolovať aj obyčajným zasunutím ruky do stredu. Ak je hromada horúca, proces prebieha správne.
Vzhľad a vôňa: Kvalitný kompost nemá nepríjemný zápach. Ak ucítite kyslý alebo hnilobný zápach, je to znakom anaeróbneho procesu. Správne kompostovanie vytvára vôňu lesnej pôdy.
Prítomnosť organizmov: V zrelom komposte nájdete dážďovky a iné malé živočíchy. Ich prítomnosť je indikátorom zdravého procesu.
Vysoká teplota je najlepším znakom správneho kompostovania, pretože naznačuje, že aeróbne mikroorganizmy sú aktívne a efektívne rozkladajú organickú hmotu. Pokiaľ je kompost horúci, viete, že je to na správnej ceste k vytvoreniu kvalitného hnojiva pre vašu záhradu.
Ako a kedy môžem hotový kompost použiť v záhrade?
Správne použitie hotového kompostu je kľúčové pre úspech v záhrade. Poďme sa pozrieť na to, ako a kedy ho aplikovať.
Kedy a ako použiť hotový kompost
Hotový kompost môžete použiť prakticky kedykoľvek, ale najlepšie časy sú na jar pred sadením a na jeseň po zbere úrody.
Ako mulč: Rozprestrite 2-5 cm vrstvu kompostu okolo rastlín. Pomáha udržať vlhkosť, potlačiť rast burín a postupne uvoľňovať živiny do pôdy.
Ako hnojivo do pôdy: Na jar zapracujte 5-10 cm vrstvu kompostu do pôdy pred výsadbou. Pomôžete tak rastlinám v raste. Môžete ho aj zmiešať s ornicou a vytvoriť si tak substrát.
Pri sadení stromov a kríkov: Pri sadení stromov, kríkov a ruží pridajte do výsadbovej jamy zmes ornice s kompostom v pomere 1:1.
Ktoré rastliny ho potrebujú najviac?
Kompost je univerzálne hnojivo, takže ho môžete použiť prakticky na všetky rastliny. Niektoré však z neho profitujú viac ako iné.
Zelenina náročná na živiny:
Plodová zelenina: Tekvica, uhorky, paradajky, paprika, baklažán a cukety. Tieto rastliny majú veľkú spotrebu živín a bez dostatočného hnojenia nebudú mať bohatú úrodu. Kompost im pomôže vytvoriť zdravú rastlinu, ktorá odolá chorobám.
Kapustová zelenina: Karfiol, brokolica, kapusta a kel.
Zelenina s menšou spotrebou živín:
Koreňová zelenina: Mrkva, petržlen, zeler, reďkovka a cibuľa. Tieto rastliny nepotrebujú toľko živín.
Strukoviny: Hrach a fazuľa. Tie dokážu prijať dusík zo vzduchu a nepotrebujú toľko hnojenia.
Striedanie zeleniny v záhrade
Striedanie plodín, známe aj ako osevný postup, je veľmi dôležité pre zdravú záhradu. Nejde len o striedanie zeleniny, ale o striedanie skupín zeleniny s rôznymi nárokmi na živiny.
Jedna z osvedčených metód je striedanie do troch tratí (alebo aj štyroch, záleží od veľkosti pozemku):
Trať 1 (viac hnojená): Sem sa sadí zelenina náročná na živiny (plodová zelenina).
Trať 2 (stredne hnojená): Tu sa pestuje koreňová a iná zelenina s menšou spotrebou živín.
Trať 3 (nehnojená): V tejto trati pestujte strukoviny, ktoré pomáhajú pôdu obohatiť.
Každý rok striedajte tieto skupiny medzi záhonmi, aby sa pôda nevyčerpala. Napríklad na druhý rok vysaďte do prvej trate zeleninu s menšou spotrebou živín a do druhej strukoviny. Takto sa vaša pôda prirodzene zregeneruje.
Pre druhú trať, ktorá je stredne hnojená, platí, že by mala dostať kompost tiež, ale v menšej miere ako prvá trať.
Pôda si pamätá živiny, ktoré ste do nej dodali v predošlom roku. Preto bude mať Trať 2 zo zvyškov hnojenia ešte stále dosť živín pre rastliny, ktoré nie sú natoľko náročné, ako tie z Trate 1. Aj napriek tomu je však vhodné pridať do pôdy čerstvý kompost.
Prečo pridať kompost aj do Trate 2?
Doplnenie živín: Aj keď je v pôde predošlý rok hnojenia, kompost obsahuje stopové prvky a mikroorganizmy, ktoré sa z pôdy neustálym pestovaním vyčerpávajú. Pridaním čerstvého kompostu pôdu ozdravíte a dodáte jej potrebné živiny.
Zlepšenie štruktúry pôdy: Kompost dokáže výrazne zlepšiť štruktúru pôdy. V ílovitých pôdach pomôže rozvoľniť štruktúru, v piesočnatých naopak udrží viac vlahy a živín.
Potlačenie chorôb: Zdravá a na živiny bohatá pôda pomáha rastlinám vybudovať si vlastnú odolnosť voči chorobám a škodcom. Práve kompost má v tomto dôležitú úlohu.
Rada: Do druhej trate použite kompost, ktorý ešte nie je celkom zrelý. Ten by ste mali mať z prehadzovania kompostu, ktorý dozrie na túto ročnú dobu. Keď ho zapracujete do pôdy, do jari úplne dozreje.
Pre udržanie zdravej pôdy a bohatú úrodu je ideálne doplniť menšie množstvo kompostu do každej trate, okrem tej, kde pestujete strukoviny.