Rada psychológa: "Priznajte si potlačené emócie a potom ich pusťte". Ale ako to spraviť?
Keď psychológ povie: "Priznajte si potlačené emócie a potom ich pusťte," hovorí o kľúčovom kroku v procese emocionálneho spracovania. Znamená to uvedomiť si pocity, ktoré ste dlhodobo potláčali alebo ignorovali, prijať ich ako platnú súčasť vašej skúsenosti a následne ich nechať odísť, aby vás už nekontrolovali.
Prečo potláčame emócie?
Často potláčame emócie, pretože sú bolestivé, nepríjemné, alebo sme sa naučili, že niektoré pocity (ako hnev, smútok, strach, závisť) sú "zlé" alebo neprijateľné pre našu rodinu. Ak nám v útlom veku rodičia zakazujú prejavovať určitý typ emócií, je to zlý prvý krok ktorý nás učí skrývať a potláčať emócie. Môže to byť aj obranný mechanizmus, ktorý nám v minulosti pomohol prežiť náročné situácie. Dlhodobé potláčanie emócií vedie k psychickým problémom (úzkosti, depresie, psychosomatické ťažkosti) a môže ovplyvňovať aj naše vzťahy, správanie a kvalitu života.
Ako si priznať potlačené emócie?
Priznať si emóciu neznamená len pomenovať ju. Je to proces vedomého kontaktu s pocitom. Tu sú kroky, ako na to:
Zastavte sa a vnímajte telo: Emócie sa často prejavujú aj fyzicky. Skúste si všimnúť, kde vo svojom tele cítite napätie, tlak, chlad, teplo, brnenie (napr. stiahnutý žalúdok, tlak na hrudi, napätie v krku, bolesť hlavy). Tieto telesné pocity sú bránou k emóciám.
Pomenujte emóciu: Aký pocit sprevádza tieto fyzické vnemy? Je to smútok, hnev, frustrácia, strach, sklamanie, hanba, vina? Buďte čo najšpecifickejší. Namiesto "cítim sa zle" skúste "cítim hlboký smútok" alebo "cítim silnú zlosť".
Akceptujte pocit bez súdenia: Toto je kľúčové. Priznať si emóciu znamená prijať ju takú, aká je, bez toho, aby ste ju hodnotili ako "dobrú" alebo "zlú", "správnu" alebo "nesprávnu". Povedzte si niečo ako: "Cítim hnev a to je v poriadku. Tento pocit je tu." Uznajte, že emócie sú len signály, ktoré nám niečo hovoria.
Preskúmajte pôvod (ak je to možné a bezpečné): Položte si otázku: "Čo vyvolalo tento pocit? Kedy som sa takto cítil naposledy? Je tu nejaká situácia, osoba alebo spomienka, ktorá s tým súvisí?" Niekedy okamžite nenájdete príčinu, a to je tiež v poriadku. Cieľom nie je nájsť vinníka, ale pochopiť súvislosti.
Vyhnite sa racionalizácii alebo minimalizácii: Nepokúšajte sa pocit hneď vysvetľovať alebo bagatelizovať ("nemám právo cítiť sa takto", "to je hlúpe", "to nič nie je"). Zostaňte pri pocite samotnom.
Ako ich pustiť?
Pustiť emócie neznamená zbaviť sa ich navždy alebo sa k nim už nikdy nevrátiť. Znamená to umožniť im prejsť vami bez toho, aby vás ovládali, a nechať odísť ich intenzitu a negatívny vplyv.
Dýchanie: Je to jeden z najúčinnejších nástrojov. Keď si uvedomíte emóciu, dýchajte hlboko a pomaly. Predstavte si, že s každým nádychom prijímate pocit a s každým výdychom ho pomaly uvoľňujete. Môžete si vizualizovať, ako s každým výdychom odchádza napätie alebo bolesť.
Vyjadrenie pocitu (bezpečný spôsob):
Rozhovor: Porozprávajte sa o tom s dôveryhodným priateľom, členom rodiny alebo terapeutom. Slovné vyjadrenie pocitov im dáva formu a pomáha ich spracovať.
Písanie: Vypíšte si všetko, čo cítite, do denníka. Nemusíte písať gramaticky správne, len nechajte myšlienky a pocity plynúť na papier.
Pohyb: Fyzická aktivita, ako beh, tanec, prípadne box (do vankúša), môže pomôcť uvoľniť nahromadenú energiu emócií, najmä hnevu alebo úzkosti.
Kreatívne vyjadrenie: Maľovanie, kreslenie, hudba – akákoľvek forma umenia môže byť terapeutickým spôsobom, ako sa vysporiadať s emóciami.
Potvrdenie a odpútanie: Potom, čo ste si pocit priznali a prežili ho, môžete si povedať: "Cítil som to [názov emócie], a teraz to môžem nechať ísť. Tento pocit ma už neriadi." Predstavte si, ako sa pocit zmenšuje, bledne alebo odpláva.
Súcit k sebe samému: Buďte k sebe láskaví. Je normálne mať silné emócie. Neobviňujte sa za to, čo cítite.
Dôležité upozornenia:
Toto nie je jednorazová záležitosť: Spracovanie potlačených emócií je proces, ktorý trvá čas a vyžaduje si prax, prípadne odbornú pomoc. Sú aj iné terapie, ktoré vám môžu pomôcť - napríklad EMDR terapia pod vedením skúseného terapeuta.
Intenzita: Niekedy môžu byť pocity, ktoré sa vynoria, veľmi intenzívne. Ak máte pocit, že je to príliš, a neviete si s tým poradiť sami, je kľúčové vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo terapeuta. Ten vás týmto procesom dokáže bezpečne viesť.
Nejde o "vybitie emócie" na iných: Pustiť emóciu neznamená nekontrolovane ju vybiť na druhých. Znamená to spracovať ju vnútorne a bezpečnými formami vyjadrenia.
Proces priznania a pustenia emócií vedie k väčšej emocionálnej slobode, lepšiemu pochopeniu seba samého a zdravšiemu fungovaniu v živote. Je to cesta k duševnej pohode.