Operácia Eagle Claw – neúspešný pokus o záchranu amerických rukojemníkov v Iráne, 1980






Operácia Orlí Dráp bola tajná vojenská misia Spojených štátov amerických, ktorej cieľom bolo oslobodiť 52 amerických rukojemníkov zadržiavaných na americkej ambasáde v Teheráne v Iráne. Tento odvážny pokus skončil tragickým neúspechom.

Čo predchádzalo operácii?

Pred operáciou Orlí Dráp došlo v novembri 1979 k dramatickým udalostiam v Teheráne. Iránska revolúcia pod vedením ajatolláha Chomejního zvrhla prozápadný režim šáha Mohammada Rezu Pahlavího. Keď sa šáh, trpiaci rakovinou, uchýlil na liečenie do Spojených štátov (na žiadosť prezidenta Cartera), v Iráne to vyvolalo vlnu protiamerických protestov. Dňa 4. novembra 1979 vtrhli iránski študenti a militanti do areálu americkej ambasády v Teheráne a zajali 52 amerických diplomatov a občanov. Požadovali vydanie šáha späť do Iránu, aby bol súdený.

Prečo bolo nevyhnutné nasadiť vojakov a akí vojaci to boli?

Diplomatické snahy o vyjednanie prepustenia rukojemníkov zlyhali. Prezident USA Jimmy Carter sa ocitol pod obrovským tlakom verejnosti a politických kruhov, aby konal. Rozhodol sa pre vojenské riešenie ako poslednú možnosť.

Do akcie boli nasadení príslušníci Delta Force (1. Oddiel špeciálnych síl – Delta), elitnej protiteroristickej jednotky americkej armády, ktorá bola v tom čase pomerne nová (založená v roku 1977). Podporovali ich Rangers (75. Pluk Rangerov) a ďalšie špeciálne jednotky. Rozkaz na akciu vydal priamo prezident Jimmy Carter ako hlavný veliteľ ozbrojených síl USA.

Výzbroj a výcvik

Jednotky Delta Force boli v čase operácie považované za špičkovo vycvičené a vyzbrojené pre protiteroristické operácie. Ich výcvik zahŕňal boj zblízka, oslobodzovanie rukojemníkov a iné špeciálne techniky. Avšak, celá operácia Orlí Dráp bola mimoriadne náročná, čo pravdepodobne prevyšovalo ich doterajšie skúsenosti s operáciami v nepriateľskom teréne.

Doprava do Iránu

Plán operácie bol komplikovaný a vyžadoval koordináciu viacerých zložiek:

  • Lietadlá C-130 Hercules: Mali dopraviť pozemné jednotky Delta Force a ich vybavenie na odľahlé miesto v iránskej púšti nazvané "Desert One".

  • Vrtuľníky RH-53D Sea Stallion: Týchto osem vrtuľníkov, vzlietajúcich z lietadlovej lode USS Nimitz v Ománskom zálive, malo dopraviť jednotky Delta Force z Desert One priamo do Teheránu a evakuovať rukojemníkov.

Priebeh a dopad akcie

Operácia sa začala v noci z 24. na 25. apríla 1980. Vrtuľníky sa počas letu do Iránu stretli s neočakávanou piesočnou búrkou (haboob), ktorá výrazne znížila viditeľnosť a spôsobila dezorientáciu.

  • Jeden vrtuľník sa musel vrátiť na Nimitz pre technickú poruchu.

  • Ďalší vrtuľník havaroval v púšti kvôli technickým problémom a posádka bola zachránená.

  • Do Desert One dorazilo len šesť vrtuľníkov, čo bolo menej, ako bolo požadované na úspešné dokončenie misie.

Na Desert One, počas tankovania vrtuľníkov z lietadiel C-130, došlo k tragickej nehode. Jeden z vrtuľníkov narazil do transportného lietadla C-130. Následný výbuch a požiar zabilo osem amerických vojakov (päť príslušníkov letectva a troch príslušníkov námornej pechoty) a zničilo oba stroje. Vzhľadom na straty na životoch, zničené vybavenie a nedostatočný počet funkčných vrtuľníkov bolo rozhodnuté operáciu prerušiť. Jednotky sa stiahli a zanechali za sebou telá mŕtvych a zvyšky vybavenia.

Dopad bol obrovský:

  • Medzinárodný dopad: Neúspech operácie bol pre Spojené štáty obrovskou stratou prestíže. Iránska vláda ho propagandisticky využila na demonštráciu americkej slabosti. Rukojemníci boli prepustení až po 444 dňoch zajatia, 20. januára 1981, v deň inaugurácie Ronalda Reagana za prezidenta.

  • Domáci dopad: Neúspech výrazne prispel k porážke Jimmyho Cartera v prezidentských voľbách v roku 1980.

Pripravenosť americkej armády dnes

Po fiasku operácie Orlí Dráp bola americká armáda nútená prehodnotiť a reformovať svoje schopnosti v oblasti špeciálnych operácií. Výsledkom bolo:

  • Zriadenie Veliteľstva špeciálnych operácií Spojených štátov (USSOCOM): Táto organizácia bola vytvorená v roku 1987 s cieľom koordinovať, trénovať a vybavovať všetky zložky špeciálnych operácií pod jedným velením. Tým sa zabezpečila lepšia integrácia a plánovanie komplexných misií.

  • Zlepšenie výcviku a vybavenia: Boli vyvinuté nové postupy, vylepšené vybavenie a zavedené prísnejšie štandardy výcviku pre všetky jednotky špeciálnych operácií, vrátane Delta Force a Navy SEALs.

  • Zameranie na spoločné operácie: Dôraz sa kladie na spoločné cvičenia a operácie medzi rôznymi zložkami armády (armáda, námorníctvo, letectvo), aby sa predišlo problémom s koordináciou, ktoré sužovali Orlí Dráp.

  • Vývoj špeciálneho letectva: Boli vyvinuté a zavedené špeciálne upravené lietadlá a vrtuľníky pre špeciálne operácie, ktoré sú odolnejšie voči nepriaznivým podmienkam a disponujú pokročilejšími navigačnými systémami.

Vďaka týmto reformám je americká armáda dnes nepochybne oveľa lepšie pripravená na podobné bojové operácie. Získané skúsenosti z Orlieho Drápu, hoci boli bolestivé, viedli k zásadným zlepšeniam v doktríne, výcviku a organizácii špeciálnych operácií na záchranu rukojemníkov.

Jedným z príkladov úspešnej operácie je záchrana amerického občana P. Waltona v Nigérii v októbri 2020. Walton bol unesený ozbrojenými mužmi v susednom Nigeri a zadržiavaný v Nigérii. Elitná jednotka Navy SEALs (konkrétne Naval Special Warfare Development Group, známa aj ako SEAL Team Six) uskutočnila nočný prepad, pri ktorom zabila šiestich zo siedmich únoscov a úspešne oslobodila rukojemníka. Pri tejto operácii neboli zranení žiadni americkí vojaci.

Ďalším príkladom je záchrana J. Buchananovej a P. H. Thistedta (Američanky a Dána) zo zajatia somálskych pirátov v roku 2012, ktorú taktiež vykonali Navy SEALs.