Naozaj je film "Lovci levov" založený na skutočnej udalosti? Briti stavali železnicu a levy im lovili robotníkov?






Áno, film "Lovci levov" (The Ghost and the Darkness) z roku 1996 je skutočne založený na reálnych udalostiach, ktoré sa odohrali koncom 19. storočia.

Skutočný príbeh stavby železnice a ľudožravých levov

Príbeh sa odohral v rokoch 1898 v oblasti Tsavo (dnešná Keňa) počas výstavby železnice Uganda Railway, ktorú budovala Britská Východoafrická spoločnosť. Inžinieri, pod vedením podplukovníka Johna Henryho Pattersona, boli poverení stavbou železničného mosta cez rieku Tsavo.

Počas deviatich mesiacov výstavby, od marca do decembra 1898, začali dva samce levov bez hrivy (charakteristické pre levy z oblasti Tsavo) systematicky útočiť na robotníkov. Tieto "ľudožrútske levy z Tsavo" (Man-Eaters of Tsavo) terorizovali tábor a vyžiadali si desiatky obetí. Presný počet obetí je dodnes predmetom diskusií. Patterson vo svojich spomienkach uvádzal 135 obetí, avšak novšie výskumy, napríklad na základe izotopovej analýzy kostí levov, naznačujú nižší, no stále tragický počet okolo 35 až 72 obetí.

Prečo sa levy stali ľudožrútmi a je to bežné?

Levy sa za normálnych okolností človeka boja a vyhýbajú sa mu. Existuje niekoľko teórií, prečo sa levy z Tsavo stali ľudožrútmi:

  • Zranenia alebo choroby: Jednou z teórií je, že levy boli zranené (napríklad zlomené zuby) alebo choré, čo im sťažovalo lov ich prirodzenej koristi. Ľudia sa pre nich stali ľahšou korisťou.

  • Nedostatok prirodzenej koristi: V období výstavby železnice mohlo dôjsť k zníženiu počtu bežnej koristi (ako sú byvoly, zebry, antilopy) v dôsledku sucha alebo pre lov.

  • Nezvyčajné okolnosti: Robotníci spali v provizórnych táboroch, často bez dostatočnej ochrany, čo mohlo levom uľahčiť útoky. Okrem toho, po smrti mnohých robotníkov v dôsledku chorôb alebo nehôd, boli ich telá niekedy ponechané bez riadneho pochovania, čo mohlo levov naučiť vnímať ľudí ako potravu.

Ľudožrútstvo u levov je vzácne, ale stáva sa. Zvyčajne ide o osamelé prípady alebo malé skupiny levov, ktoré sa z rôznych dôvodov, ako už bolo spomenuté (zranenie, choroba, nedostatok koristi), uchyľujú k lovu ľudí.

Riešenie situácie a osud levov

Áno, podplukovník Patterson skutočne zorganizoval lov na tieto levy. Po mesiacoch teroru a márnych pokusov ich zastaviť sa mu nakoniec podarilo oboch levov zastreliť. Prvého zabil 9. decembra 1898 a druhého 29. decembra 1898. Ich telá boli neskôr vypchaté a dnes sú vystavené v Field Museum v Chicagu v USA.

Je lev ohrozeným druhom a žije aj mimo Afriky?

Áno, lev je dnes v Afrike ohrozeným druhom. Jeho populácia dramaticky poklesla v dôsledku straty biotopov, lovu, úbytku koristi a konfliktov s ľuďmi. Je zaradený na Červený zoznam IUCN ako zraniteľný (Vulnerable), pričom niektoré poddruhy sú kriticky ohrozené.

Pokiaľ ide o rozšírenie mimo Afriky:

  • Ázijský lev (Panthera leo leo): Malá populácia poddruhu leva, kedysi rozšíreného po celej juhozápadnej Ázii a Indii, prežíva dnes už len v Girskom národnom parku v indickom Gudžaráte. Ide o kriticky ohrozený poddruh.

Predkovia levov, patriaci do rodu Panthera, sa objavili v Ázii pred približne 10 až 11 miliónmi rokov. Najstaršie fosílie, ktoré už môžeme s istotou označiť ako priamych predkov dnešných levov (napríklad Panthera leo fossilis), pochádzajú z Afriky a Eurázie a datujú sa do obdobia približne 1,8 až 1,2 milióna rokov dozadu. To znamená, že levy vo forme, ktorá je blízka tej dnešnej, existujú milióny rokov.

Naproti tomu náš druh, človek rozumný (Homo sapiens), sa objavil v Afrike omnoho neskôr. Najstaršie známe fosílie Homo sapiens sa datujú do obdobia pred približne 315 000 rokmi. Iní predkovia človeka, patriaci do rodu Homo, sa však objavili už pred približne 2,8 až 2,75 miliónmi rokov a s levmi sa často potýkali v boji na život a na smrť.