Je pravda, že na úsvite ľudstva vyhladované tlupy selektovali deti pri narodení, pretože by neuživili viac žien a detí a potrebovali viac lovcov?
Pohlavná selekcia v praveku: Mýtus a realita
Predstava, že pravekí ľudia úmyselne regulovali počet žien v prospech mužov selekciou pri narodení a následným ponechaním len niekoľkých žien v skupine, je fascinujúca, no nie je podložená jednoznačnými vedeckými dôkazmi. Aj keď sa v populárnych diskusiách a niektorých hypotézach občas objavuje, súčasný konsenzus v antropológii a archeológii takúto rozsiahlu a systematickú prax nepotvrdzuje.
Čo hovoria archeologické nálezy?
Je pravda, že v niektorých archeologických nálezoch z úsvitu ľudstva sa mohli objaviť nepomery v počte nájdených kostí dospelých mužov a žien. Avšak interpretácia týchto nálezov je nejednoznačná a existuje viacero možných vysvetlení, ktoré nezahŕňajú úmyselnú infanticídu dievčatiek:
Pohrebné praktiky: Rozdiely v pohrebných praktikách medzi pohlaviami alebo vekovými skupinami mohli ovplyvniť zachovanie kostí. Napríklad, niektoré skupiny mohli mať špecifické rituály pre mužov alebo ženy, ktoré by viedli k rozdielnemu zachovaniu pozostatkov.
Diferenciálna úmrtnosť: Praveký život bol extrémne náročný. Ženy boli vystavené rizikám spojeným s pôrodom, zatiaľ čo muži čelili nebezpečenstvám pri love a boji. Rozdiely v úmrtnosti spôsobené týmito faktormi mohli viesť k disproporciám v pomere pohlaví v dospelosti.
Migrácia a dynamika skupín: Skupiny ľudí neboli statické. Migrácia, pripájanie sa k iným skupinám alebo ich opúšťanie mohli ovplyvniť pomer pohlaví v danej lokalite, ktorú archeológovia skúmajú.
Štatistické anomálie a fragmentácia: Vzorky z praveku sú často malé a neúplné. Jednotlivé nálezy môžu byť štatisticky nevýznamné a nemusia odrážať celkový stav populácie. Fragmentácia kostí a náročnosť určenia pohlavia, najmä u nedospelých jedincov, môže tiež skresliť výsledky.
Prečo je myšlienka selekcie dievčatiek nepravdepodobná?
Argument, že tlupa by neuživila toľko detí od viacerých žien a potrebovala hlavne lovcov a bojovníkov, je logický v kontexte prežitia. Avšak:
Hodnota žien pre prežitie tlupy: Ženy neboli len "rodičky detí". Hrali kľúčovú úlohu v zbere potravy (rastlinné zdroje tvorili podstatnú časť stravy), príprave jedla, starostlivosti o deti a odovzdávaní znalostí. Bez žien by tlupa jednoducho neprežila.
Reprodukčná nutnosť: Dlhodobá systematická infanticída dievčatiek by viedla k drastickému poklesu reprodukčnej schopnosti populácie a jej prípadnému vyhynutiu. Prežitie druhu záviselo od dostatočného počtu žien schopných rodiť a vychovávať potomstvo.
Antropologické paralely: V súčasných lovecko-zberačských spoločnostiach, ktoré sú často študované ako analógia k pravekým spoločnostiam, sa vyskytuje skôr tendencia k pomerne vyváženému pomeru pohlaví, hoci aj tam sa občas objavuje infanticída (zvyčajne motivovaná extrémnymi okolnosťami, nie systematickou preferenciou pohlavia).
Záver
Aj keď sa v praveku nepochybne stretávali s výzvami prežitia, ktoré mohli viesť k drsným rozhodnutiam, neexistuje spoľahlivý dôkaz o rozsiahlej a systematickej umelej regulácii počtu žien v prospech mužov na základe selekcie pri narodení. Hypotézy o takomto správaní sú skôr špekulatívne a nepodložené vedeckými analýzami. Archeologické a antropologické dáta skôr naznačujú, že prežitie pravekých skupín záviselo od spolupráce a rovnováhy medzi prínosmi oboch pohlaví. Tak, ako je to aj dnes.