Ako sa zmení v 21. storočí podnebie a počasie na Slovensku a v Európe? Posunie sa "mierne pásmo" viac na sever?
Zmeny klímy sú realitou a v 21. storočí sa na Slovensku aj v Európe môžeme pripraviť na výrazné transformácie, ktoré ovplyvnia prakticky každý aspekt života. Väčšina predpovedí klimatológov sa zhoduje na podobných trendoch, hoci miera ich intenzity závisí od budúcich globálnych emisií skleníkových plynov.
Ako sa zmení podnebie a počasie na Slovensku a v Európe?
1. Posun mierneho pásma na sever a výrazné otepľovanie:
Áno, mierne pásmo sa bude posúvať na sever. Znamená to, že oblasti, ktoré boli tradične mierne, zažijú teplejšie podnebie, a subpolárne a polárne oblasti sa začnú otepľovať rýchlejšie ako globálny priemer.
V Európe sa očakáva, že sa do konca 21. storočia oteplí priemerne o 1,5 až 6 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, pričom najväčšie oteplenie sa predpokladá vo východnej Škandinávii a južnej a juhovýchodnej Európe.
Na Slovensku sa priemerné ročné teploty podľa klimatických modelov môžu do roku 2075 zvýšiť o 2 až 4 °C, pričom už od roku 1951 sa napríklad v Bratislave zvýšila priemerná ročná teplota o takmer 2 °C.
2. Horúce letá bez zrážok a teplejšie zimy bez snehu:
Letá budú čoraz horúcejšie a suchšie, najmä v južných a stredných častiach Európy, vrátane Slovenska. Očakáva sa nárast počtu letných a tropických dní, ako aj intenzity a dĺžky vĺn horúčav, ktoré sa môžu objaviť už v máji a trvať až do polovice septembra.
Pokiaľ ide o zrážky, predpokladajú sa výrazné regionálne rozdiely. Celkovo sa v letných mesiacoch očakáva pokles zrážok v Stredomorí, čo sa môže rozšíriť aj na severnejšie oblasti.
Zimy budú teplejšie a s menším množstvom snehu, najmä v nižších nadmorských výškach. To bude mať významný vplyv na lyžiarske strediská a prirodzené vodné zdroje (topenie snehu je dôležité pre doplňovanie riek a podzemných vôd).
3. Dve ročné obdobia?
Predstava dvoch ročných období – horúceho suchého leta a vlhkého obdobia dažďov v zime – je zjednodušená, ale vystihuje trend. Letá budú predĺžené a suché, zatiaľ čo zimy budú miernejšie, no s rizikom intenzívnejších zrážok (nie nevyhnutne snehu, skôr dažďa), čo môže viesť k prívalovým povodniam. Extrémne prejavy počasia, ako sú búrky a prívalové dažde, budú častejšie a intenzívnejšie.
Spodné vody a poľnohospodárstvo na Slovensku
1. Južné Slovensko ako suchá step a ubúdanie spodných vôd:
Áno, je to veľmi reálny scenár. Južné Slovensko, najmä nížiny, už teraz čelia zvýšenému vodnému deficitu počas vegetačného obdobia. Kombinácia vyšších teplôt, zvýšeného výparu a menej efektívnych zrážok (intenzívne lejaky rýchlo odtečú) povedie k poklesu hladiny podzemných vôd a zvýšenému riziku aridifikácie (procesu vysychania a premeny na suché oblasti). Južné Slovensko sa môže skutočne priblížiť charakteru suchej stepi, ak sa neprijmú rozsiahle adaptačné opatrenia.
Žitný ostrov, ktorý je zásobárňou pitnej vody pre veľkú časť Slovenska, je taktiež ohrozený. Štúdie ukazujú pokles hladiny podzemných vôd aj v tejto oblasti. Nadmerné odbery vody pre poľnohospodárstvo a priemysel v kombinácii so zníženým doplňovaním zrážkami a topením snehu túto situáciu zhoršujú. Ochranu vodných zdrojov na Žitnom ostrove považujú environmentálni experti za kľúčovú.
2. Pestovanie subtropických rastlín na Slovensku:
Áno, je to veľmi pravdepodobné. Už dnes pozorujeme snahy o pestovanie plodín, ktoré boli pre Slovensko typické skôr v teplejších regiónoch, napríklad mandle, figy, kiwi, granátové jablká či dokonca citrusy v chránených podmienkach. S otepľovaním sa vegetačné obdobie predĺži (na juhu Slovenska až o 43 dní do roku 2075), čo vytvorí podmienky pre pestovanie týchto plodín vo väčšom rozsahu, najmä na južnom Slovensku.
3. Tradičné plodiny v ohrození:
Mnoho tradičných slovenských plodín môže utrpieť. Zmeny klímy ovplyvnia najmä:
Obilniny: Pšenica, jačmeň, kukurica – hoci pre kukuricu môže byť dlhšie vegetačné obdobie prínosom, extrémne horúčavy a sucho v kritických fázach rastu (napr. počas kvitnutia) môžu výrazne znížiť úrodu.
Zemiaky: Sú veľmi citlivé na sucho a vysoké teploty. Predpovede niektorých klimatológov, že o 20 rokov už na južnom Slovensku nevypestujeme zemiaky pre sucho, sú znepokojujúce a reálne riziko. Suchá a horúčavy už teraz výrazne ovplyvňujú ich úrody.
Tradičné ovocie: Jablká, hrušky, slivky, čerešne môžu trpieť skorým kvitnutím (kvôli teplým zimám) a následnými neskorými mrazmi, čo poškodí úrodu. Taktiež im škodia dlhé obdobia sucha.
Zelenina: Mnohé druhy zeleniny budú vyžadovať intenzívne zavlažovanie.
Poľnohospodárstvo sa bude musieť adaptovať – zmenou štruktúry pestovaných plodín, výberom odolnejších odrôd, prispôsobením agrotechnických termínov (napr. skoršia sejba) a najmä investíciami do zavlažovacích systémov a manažmentu vody.
Migrácia z južnej Európy
Áno, niektorí klimatológovia a experti na migráciu naznačujú, že v najhorších scenároch klimatických zmien by mohla južná Európa čeliť takým rozsiahlym suchám, horúčavám a nedostatku vody, že by to viedlo k rozsiahlej migrácii obyvateľstva na sever.
Krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Grécko, Taliansko a časti Balkánu by sa mohli stať extrémne neobývateľnými pre masívnu dehydratáciu, zlyhanie poľnohospodárstva a kolaps ekosystémov.
To by mohlo spôsobiť obrovský migračný tlak smerom na sever Európy, do krajín s miernejším podnebím a dostupnejšími vodnými zdrojmi, ako sú Poľsko, Nemecko, ale aj Škandinávia (Nórsko, Švédsko).
Takáto migrácia by mala obrovské sociálne, ekonomické a politické dôsledky pre celý kontinent.
Je dôležité si uvedomiť, že mnohé z týchto predpovedí sú scenáre, ktoré závisia od toho, ako sa globálna spoločnosť postaví k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Čím menej sa nám podarí znížiť emisie, tým pravdepodobnejšie a intenzívnejšie budú tieto negatívne zmeny.
Skutočne ešte dokážeme znížením emisií skleníkových plynov zastaviť tento proces?
Odpoveď v skratke: Nie, už nedokážeme "zastaviť" proces klimatickej zmeny v zmysle návratu do predindustriálneho stavu, ale môžeme výrazne spomaliť a obmedziť jej najhoršie dopady.
Tu sú kľúčové body:
Čo sa už nedá zastaviť?
Zotrvačnosť klimatického systému: Atmosféra, oceány a ľadovce majú obrovskú tepelnú zotrvačnosť. Aj keby sme dnes okamžite zastavili všetky emisie skleníkových plynov, Zem by sa ešte niekoľko desaťročí otepľovala, kým by sa systém stabilizoval.
"Tipping Points" (Body zlomu): Existujú kritické prahy v klimatickom systéme, po ktorých prekročení dochádza k veľkým a často nezvratným zmenám. Vedci z IPCC (Medzivládny panel pre klimatickú zmenu) identifikovali niekoľko takýchto bodov, z ktorých niektoré sa už blížia alebo ich hrozí prekročenie už pri oteplení o 1,5 °C nad predindustriálne úrovne. Medzi ne patria:
Kolaps Grónskeho a Západného antarktického ľadového štítu: Ich topenie je už v plnom prúde a pri určitom oteplení sa stane nezvratným, čo by viedlo k masívnemu nárastu hladiny morí (rádovo metre) v priebehu storočí až tisícročí.
Topiací sa permafrost: Rozmrazovanie trvalo zamrznutej pôdy v Arktíde uvoľňuje obrovské množstvá metánu a CO2, čo vytvára pozitívnu spätnú väzbu a urýchľuje otepľovanie.
Narušenie oceánskeho prúdenia (napr. AMOC – Atlantická meridionálna cirkulácia): Zmeny v týchto prúdoch by mohli mať drastické regionálne klimatické dôsledky, napríklad výrazné ochladenie v častiach Európy napriek globálnemu otepľovaniu.
Odumieranie dažďových pralesov (napr. Amazonu): V dôsledku sucha a požiarov sa môžu zmenšiť a premeniť na savanu, čo by viedlo k ďalšiemu uvoľňovaniu uhlíka do atmosféry.
Čo môžeme a musíme urobiť?
Napriek tomu, že niektoré zmeny sú už neodvratné, naše kroky sú kľúčové pre obmedzenie rozsahu a rýchlosti budúcich zmien. Každý znížený gram emisií sa počíta.
Spomalenie otepľovania: Radikálnym znížením emisií skleníkových plynov môžeme výrazne spomaliť tempo otepľovania. To nám poskytne viac času na adaptáciu na zmeny a na vývoj technológií na odstraňovanie CO2 z atmosféry.
Obmedzenie nárastu teploty: Cieľom Parížskej dohody je udržať globálne oteplenie výrazne pod 2 °C nad predindustriálnymi úrovňami, ideálne obmedziť ho na 1,5 °C. Dosiahnutie týchto cieľov vyžaduje masívne a rýchle znižovanie emisií vo všetkých sektoroch (energetika, doprava, priemysel, poľnohospodárstvo). Podľa IPCC by globálne emisie skleníkových plynov mali dosiahnuť vrchol pred rokom 2025 a do roku 2030 klesnúť o 43 % oproti úrovniam z roku 2019, aby sa udržalo oteplenie na úrovni 1,5 °C.
Zabránenie prekročeniu ďalších bodov zlomu: Zníženie emisií zvyšuje šancu, že sa vyhneme prekročeniu ďalších, ešte neprekročených bodov zlomu, ktoré by viedli k ešte katastrofálnejším a nezvratným dôsledkom.
Zlepšenie kvality života: Znižovanie emisií prináša aj ďalšie benefity, ako je zlepšenie kvality ovzdušia, zníženie zdravotných problémov a podpora udržateľnejšieho rozvoja.
Záverom: Nemôžeme otočiť čas a vrátiť sa do minulosti. Avšak, stále máme možnosť a zodpovednosť formovať budúcnosť tým, že obmedzíme najhoršie scenáre klimatickej zmeny. Každé zníženie emisií znamená menej utrpenia, menej extrémnych javov a viac času na adaptáciu. Je to preteky s časom, ale stále máme šancu ovplyvniť výsledok.
Priniesli by výrazné zlepšenie šancí nejaké super radikálne opatrenia? Napríklad okamžité zastavenie automobilovej a leteckej prepravy, ktoré neekologickým spôsobom likvidujú fosílne palivá a znečisťujú atmosféru?
Áno, úplne zásadné a okamžité radikálne opatrenia by nepochybne priniesli dramatické zlepšenie šancí na obmedzenie najhorších scenárov klimatickej zmeny.
Pozrime sa na váš príklad:
Okamžité zastavenie automobilovej a leteckej prepravy
Keby sa to skutočne stalo, malo by to obrovský a okamžitý dopad na zníženie emisií skleníkových plynov:
Doprava je jedným z najväčších prispievateľov k emisiám CO2 na svete. Cestná doprava je dominantná, ale letecká doprava má tiež významný, a rýchlo rastúci podiel.
Fosílne palivá: Automobilová a letecká preprava sú takmer výlučne závislé od spaľovania fosílnych palív (benzín, nafta, letecké palivo), ktoré uvoľňujú obrovské množstvá CO2 a ďalších znečisťujúcich látok do atmosféry.
Čistota ovzdušia: Okrem skleníkových plynov by sa dramaticky zlepšila aj kvalita ovzdušia v mestách, keďže by zmizli emisie pevných častíc a NOx, ktoré spôsobujú smog a respiračné ochorenia.
Aký by bol výsledok takýchto opatrení?
Výrazné spomalenie otepľovania: Okamžité odstránenie týchto masívnych zdrojov emisií by viedlo k rýchlemu poklesu koncentrácie znečisťujúcich látok v atmosfére (mnohé plyny majú relatívne krátku životnosť) a k značnému spomaleniu tempa globálneho otepľovania. Aj keď CO2 zostáva v atmosfére dlho, zníženie jeho prírastku by bolo okamžité.
Väčšia šanca na splnenie cieľov: Bola by oveľa väčšia šanca udržať globálne oteplenie pod hranicou 1,5 °C alebo aspoň výrazne pod 2 °C, čo sú kritické prahy pre zamedzenie najhorších následkov.
Potenciálne vyhnutie sa niektorým bodom zlomu: Spomalením otepľovania by sa zvýšila pravdepodobnosť, že sa vyhneme prekročeniu niektorých nezvratných "bodov zlomu" (ako sú rozsiahlejšie kolapsy ľadových štítov alebo topenie permafrostu).
Prečo sa to nedeje?
Hoci by to z environmentálneho hľadiska bolo extrémne účinné, v praxi sú takéto opatrenia takmer nemožné implementovať z nasledujúcich dôvodov:
Ekonomický kolaps: Globálna ekonomika je do značnej miery závislá od dopravy. Okamžité zastavenie by viedlo k bezprecedentnému ekonomickému kolapsu, masovej nezamestnanosti, narušeniu dodávateľských reťazcov, nedostatku potravín a základných tovarov, čo by malo katastrofálne humanitárne dôsledky.
Sociálna a politická nestabilita: Takéto obmedzenia by viedli k obrovským sociálnym nepokojom a politickej nestabilite, možno až k anarchii. Ľudia sú zvyknutí na mobilitu a prístup k tovarom.
Alternatívy: V súčasnosti nemáme dostatočne rozvinuté a škálovateľné alternatívy, ktoré by dokázali okamžite nahradiť existujúci objem dopravy (napr. dostatok železničnej kapacity, elektrických vozidiel s dostatočnou infraštruktúrou na nabíjanie, zelenú výrobu energie pre ne).
Reálna cesta vpred
Namiesto radikálneho, okamžitého "vypnutia" sa globálne úsilie sústreďuje na systematickú a rýchlu dekarbonizáciu, ktorá je politicky a ekonomicky udržateľná:
Prechod na obnoviteľné zdroje energie: Postupné ukončenie spaľovania uhlia, ropy a plynu pre výrobu elektriny a tepla.
Elektrifikácia dopravy: Prechod na elektromobily, vodíkom poháňané vozidlá, elektrické vlaky a vývoj udržateľného letectva.
Zlepšenie energetickej efektívnosti: Zatepľovanie budov, efektívnejšie spotrebiče a priemyselné procesy.
Uhlíkovo neutrálne technológie: Rozvoj technológií na zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) a na priame odstraňovanie CO2 z atmosféry (DAC).
Udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo: Znižovanie emisií z poľnohospodárstva a obnova lesov, ktoré pohlcujú CO2.
Zhrnuté: Áno, super radikálne opatrenia by boli extrémne účinné z hľadiska klímy, ale v súčasnom svete sú nerealizovateľné z ekonomických a sociálnych dôvodov. Preto sa snažíme o čo najrýchlejší, no zároveň realistický prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorý minimalizuje negatívne sociálne dopady.
Aké potravinárske rastliny - ktoré obilniny, ovocie, zelenina, huby - budú do budúcna vhodné na pestovanie na Slovensku v situácii, kedy by bol výrazný nedostatok vody? Teda výnosné a výživné, ale menej náročné na vlahu?
Predpovedaný nedostatok vody a extrémne suchá v 21. storočí sú pre poľnohospodárstvo na Slovensku obrovskou výzvou. Pestovatelia sa budú musieť adaptovať výberom odolnejších odrôd a zavádzaním nových, vodohospodársky efektívnych techník.
Tu sú niektoré potravinárske rastliny, ktoré by mohli byť do budúcna vhodnejšie na pestovanie na Slovensku, vzhľadom na ich nižšiu náročnosť na vlahu, ale s ohľadom na ich výnosnosť a výživnosť:
Obilniny
Súčasné obilniny ako pšenica či jačmeň už dnes trpia suchom a horúčavami. Budeme sa musieť zamerať na odrody a druhy, ktoré lepšie zvládajú stres zo sucha:
Cirok (Sorghum): Toto je jedna z najsľubnejších obilnín pre suché a teplé podmienky. Cirok je mimoriadne odolný voči suchu a vysokým teplotám a má vysokú výživovú hodnotu. Je to agronomický "vanguard cereal" do budúcna. Už teraz sa skúmajú geneticky modifikované odrody pre zvýšenie odolnosti.
Proso (Millet): Rôzne druhy prosa (napr. proso obyčajné, metla) sú tradične pestované v suchších oblastiach sveta. Sú veľmi odolné voči suchu a majú krátke vegetačné obdobie. Sú výživné a využívajú sa ako krmivo pre zvieratá, ale aj pre ľudskú spotrebu (kaše, bezlepková múka).
Kamut (Khorasan pšenica): Starodávny druh pšenice, ktorý je známy svojou odolnosťou voči suchu a chorobám. Má vyšší obsah bielkovín a minerálov ako moderná pšenica.
Nové, suchu odolné odrody pšenice a jačmeňa: Intenzívny výskum sa zameriava na šľachtenie nových odrôd tradičných obilnín, ktoré sú schopné lepšie hospodáriť s vodou a tolerovať sucho. Technológie ošetrovania semien, ako napríklad Aquaholder® Seed+ od slovenskej firmy PEWAS, sľubujú zvýšenie klíčivosti a zníženie potreby vody až o 50 %.
Ovocie
Zatiaľ čo mnohé tradičné ovocné stromy potrebujú dostatok vlahy, existujú druhy a odrody, ktoré znášajú sucho lepšie:
Figy: Už dnes sa na južnom Slovensku úspešne pestujú a sú veľmi odolné voči suchu, ak sú dobre zakorenené.
Mandle: Podobne ako figy, mandle sú typické pre suché, stredomorské podnebie a dobre znášajú sucho.
Granátové jablká: Sú mimoriadne tolerantné voči suchu, hoci pre optimálne plody potrebujú zavlažovanie.
Drieň obyčajný: Je to domáci ker alebo menší strom, ktorého plody sú bohaté na vitamín C a sú veľmi odolné voči suchu a nenáročné na pestovanie.
Vinič (odrody odolné voči suchu): Hoci víno potrebuje vodu, existujú odrody, ktoré sú prispôsobené suchším podmienkam a môžu prosperovať aj v budúcnosti.
Kaki (Diospyros kaki): Tento subtropický ovocný strom je prekvapivo odolný voči suchu, keď je dobre etablovaný, a už sa úspešne pestuje aj na Slovensku.
Mišpuľa: Starý ovocný druh, ktorý je veľmi nenáročný a odolný voči suchu.
Morbys (Moruša): Odolné stromy, ktoré dobre znášajú sucho a produkujú chutné plody.
Zelenina
Pestovanie zeleniny bude v suchších podmienkach náročnejšie, no niektoré druhy sú prispôsobivejšie:
Tekvicovité (dyne, melóny, cukety, patizóny): Hoci v počiatočných fázach rastu potrebujú vodu, ich rozsiahly koreňový systém im umožňuje efektívne využívať vodu z hlbších vrstiev pôdy. Mnohé odrody znášajú sucho lepšie ako iné druhy zeleniny.
Fazuľa a hrach (strukoviny): Strukoviny sú celkovo menej náročné na vodu ako mnohé iné plodiny, pretože si dokážu viazať dusík zo vzduchu a zlepšujú pôdu. Niektoré odrody sú obzvlášť odolné voči suchu.
Batáty (sladké zemiaky): Na rozdiel od klasických zemiakov sú batáty oveľa odolnejšie voči suchu a vysokým teplotám a sú výživovo veľmi cenné.
Špargľa: Po dobrom zakorenení je špargľa pomerne odolná voči suchu.
Niektoré bylinky a koreňová zelenina: Mäta, tymián, rozmarín, šalvia a cesnak sú relatívne suchomilné. Mrkva, petržlen a zeler potrebujú vlhkosť najmä v počiatočnom štádiu, ale existujú suchu odolnejšie odrody a hlboký koreňový systém im pomáha.
Portulaka zeleninová: Menej známa, ale veľmi odolná a výživná listová zelenina, ktorá vynikajúco znáša sucho.
Huby
Pestovanie húb v suchých podmienkach je špecifické, keďže huby prirodzene potrebujú vysokú vlhkosť. Avšak, niektoré techniky a druhy sú vhodnejšie:
Pestovanie na substrátoch v kontrolovanom prostredí: Budúcnosť pestovania húb s nedostatkom vody spočíva v indoor pestovaní, kde je možné presne kontrolovať vlhkosť vzduchu a substrátu s minimálnou stratou vody.
Hliva ustricová: Je jednou z najjednoduchších húb na pestovanie a je relatívne prispôsobivá. Dá sa pestovať na slame, ktorá sa síce namáča, ale následne sa vlhkosť udržiava v kontrolovanom prostredí.
Shiitake a Hríb Levia hriva: Tieto huby sa tiež dajú pestovať v kontrolovaných podmienkach s efektívnym využitím vody.
Pestovanie mykoríznych húb s odolnými stromami: Ak sa budú vysádzať suchu odolné dreviny, je možné podporiť aj rast symbiotických (mykoríznych) húb, ktoré rastú v spojení s koreňmi stromov (napr. hríby, masliaky). Aj keď priamo huby vodu potrebujú, stromy im ju môžu sprostredkovať efektívnejšie.
Záver a adaptačné stratégie
Okrem zmeny druhov plodín bude kľúčová aj zmena poľnohospodárskych postupov:
Precízne zavlažovanie: Používanie kvapkovej závlahy, podzemnej závlahy a "smart" systémov, ktoré monitorujú potrebu vody rastlín a pôdy (napr. senzory, satelity), môže znížiť spotrebu vody o 20-40 %.
Agroforestry (agrolesníctvo): Kombinovanie pestovania plodín s výsadbou stromov, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu v pôde, poskytujú tieň a znižujú výpar.
Zlepšenie pôdneho manažmentu: Zvyšovanie obsahu organickej hmoty v pôde (kompost, zelené hnojenie) zlepšuje jej schopnosť zadržiavať vodu. Bezorebné pestovanie tiež pomáha udržiavať vlhkosť.
Zber dažďovej vody: Budovanie nádrží a systémov na zber a uskladnenie dažďovej vody pre zavlažovanie.
Výskum a šľachtenie: Prioritou bude vývoj nových, ešte odolnejších odrôd prostredníctvom šľachtenia a biotechnológií.
Budúcnosť nielen slovenského poľnohospodárstva v podmienkach nedostatku vody si vyžiada významné investície do výskumu, infraštruktúry a zmeny myslenia poľnohospodárov. Bez týchto krokov sa riziko, že tradičné plodiny ako zemiaky či niektoré obilniny budú na južnom Slovensku v suchých rokoch nevypestovateľné, stáva alarmujúco reálne.