Ako sa britským elitným vojakom SAS podarilo zničiť argentínske bojové lietadlá na Pebble Island? 1982






Nočný útok britských špeciálnych jednotiek SAS (Special Air Service) na argentínske vojenské letisko na Pebble Island (Isla Borbón) v noci zo 14. na 15. mája 1982 bol jednou z prvých a mimoriadne úspešných diverzných akcií Falklandskej vojny.

Útok na letisko Pebble Island

  • Argentínske lietadlá a ich nasadenie: Na letisku na Pebble Island sa nachádzali ľahké útočné lietadlá:

    • IAI Pucará: Tieto turbovrtuľové lietadlá boli určené na blízku leteckú podporu a protipartizánske operácie. Na Falklandoch boli používané proti britským pozemným silám a na prieskum.

    • FMA IA 58 Pucará boli nasadené na ostrovoch pre ich schopnosť operovať z nespevnených pristávacích dráh a poskytovať priamu podporu pozemným jednotkám. Boli významnou hrozbou pre britské vrtuľníky a výsadkové lode v blízkosti ostrovov.

    • Pilatus PC-7 Turbo-Mentor: Jednomotorové cvičné lietadlá, ktoré mohli byť použité na ľahký prieskum alebo obmedzené útoky.

    • Short SC.7 Skyvan: Ľahké transportné lietadlo.

  • Transport komanda SAS komanda na letisko: Elitná jednotka D Squadron, 22 SAS Regiment (približne 45 vojakov) bola dopravená na ostrov dvoma vrtuľníkmi Westland Sea King HC4 z 846 Naval Air Squadron, ktoré operovali z lietadlovej lode HMS Hermes. Vrtuľníky leteli v mimoriadne zlých poveternostných podmienkach (takmer hurikánový vietor) a pristáli v tme na odľahlej časti ostrova. SAS vojaci museli následne prejsť niekoľko kilometrov pešo až k letisku, pričom niesli ťažké vybavenie.

  • Sila argentínskej obrany: Argentínska posádka na Pebble Island sa odhadovala na približne 150 vojakov, prevažne z námornej pechoty, s obrannými pozíciami okolo letiska.

  • Taktika a útok:

    1. Infiltrácia a neutralizácia hliadok: Vojaci SAS sa v tme a pod rúškom nepriaznivého počasia prikradli k letisku. Hoci objavili argentínskeho strážcu, sami neboli spozorovaní, čo im umožnilo udržať moment prekvapenia.

    2. Diverzná paľba: Počas útoku, aby sa odvrátila pozornosť a vytvoril zmätok, britský torpédoborec HMS Glamorgan ostreľoval argentínske pozície na ostrove, zatiaľ čo tímy SAS použili mínomety (81mm mínomety) na paľbu na letisko a okolité obranné pozície.

    3. Zničenie lietadiel: Hlavný útok bol zameraný na zaparkované lietadlá. Vojaci SAS použili termické granáty zabalené do plastických trhavín PE-4 s krátkymi (4-sekundovými) časovými rozbuškami. Rozbili sklá kokpitov a hodili nálože dovnútra lietadiel, čo viedlo k ich okamžitému zničeniu alebo vyradeniu. Niektoré lietadlá boli poškodené aj paľbou z ručných zbraní.

    4. Výsledok: Celkovo bolo zničených 11 argentínskych lietadiel: 6 Pucará, 4 T-34C Mentor a 1 Skyvan. Bola zničená aj zásoba paliva.

Stiahnutie a straty

  • Stiahnutie: Po úspešnom zničení lietadiel sa vojaci SAS okamžite stiahli. Cieľom diverznej akcie bolo zničiť prostriedky protivníka a narušiť jeho operácie, nie obsadiť a udržať letisko. Po útoku sa stiahli na miesto, kde na nich už čakali vrtuľníky Sea King, ktoré ich bezpečne odviezli späť na HMS Hermes.

  • Straty:

    • Britské straty: 2 vojaci SAS boli zranení (jeden šrapnelom z argentínskeho improvizovaného výbušného zariadenia).

    • Argentínske straty: 1 mŕtvy vojak, ktorého zabili vojaci SAS pri prestrelke počas sťahovania z akcie, a niekoľko zranených.

Príčiny úspechu SAS

Úspech akcie na Pebble Island bol spôsobený kombináciou faktorov:

  1. Moment prekvapenia: vojakom SAS sa podarilo vniknúť na letisko nenápadne, čo im umožnilo zaskočiť nepriateľa.

  2. Dokonalé plánovanie a prieskum: Pred samotnou akciou prebehol podrobný prieskum (pravdepodobne špeciálnymi člnovými jednotkami SBS), ktorý poskytol kľúčové informácie o rozložení obrany a umiestnení lietadiel.

  3. Využitie nepriaznivého počasia: Zlé počasie, ktoré sťažovalo lety aj pozorovanie, paradoxne pomohlo SAS v maskovaní ich príchodu a stiahnutia.

  4. Tréning a profesionalita: Vojaci SAS boli vysoko trénovaní v infiltrácii, sabotáži a tichých operáciách.

  5. Koordinácia: Úspešná koordinácia s námorníctvom (vrtuľníky a delostrelecká podpora z HMS Glamorgan) bola kľúčová.

  6. Jednoduchý cieľ: Zničenie zraniteľných lietadiel na zemi je pre špeciálne jednotky ideálnym cieľom.

SAS a podobné diverzné útoky v 2. svetovej vojne

SAS vykonávala podobné diverzné útoky na zemi proti lietadlám aj počas druhej svetovej vojny, najmä v Severnej Afrike proti Rommelovmu Afrika Korps.

V skutočnosti bola jednotka SAS (pod vedením Davida Stirlinga) pôvodne vytvorená práve za týmto účelom: infiltrácia za nepriateľské línie (často pomocou džípov s namontovanými guľometmi) a ničenie lietadiel na letiskách. Tieto "púštne nájazdy" boli mimoriadne úspešné a spôsobili Rommelovým silám straty na lietadlách. Jednou z najznámejších takýchto operácií bola napríklad "Operation Squatter" v novembri 1941, hoci tá nebola úplne úspešná, ale následné nájazdy už boli veľmi efektívne. Nájazd na Pebble Island bol teda "pripomienkou" pôvodných misií SAS.

Úlohy elitných jednotiek ako SAS dnes a vplyv robotiky a AI

Dnešné elitné jednotky ako SAS (alebo americké Delta Force, Navy SEALs, ruský Spetsnaz atď.) plnia širokú škálu úloh, ktoré sú často utajené, ale vo všeobecnosti zahŕňajú:

  1. Protiteroristické operácie (Counter-Terrorism): Zásahy proti teroristom, záchrana rukojemníkov, priame akcie.

  2. Špeciálny prieskum (Special Reconnaissance): Získavanie kritických spravodajských informácií hlboko za nepriateľskými líniami, často v nepriateľskom prostredí.

  3. Priama akcia (Direct Action): Rýchle, presné útoky s cieľom zničenia kľúčových cieľov, zajatie alebo eliminácia vysoko hodnotných osôb.

  4. Nekonvenčná vojna (Unconventional Warfare): Výcvik a podpora zahraničných ozbrojených síl alebo povstaleckých skupín (tzv. "foreign internal defense").

  5. Ochrana VIP / Podpora špeciálnych operácií: Ochrana dôležitých osôb alebo podpora iných operácií.

  6. Morské operácie: Námorné infiltračné misie a boj proti pirátstvu (často SBS).

Zmeny s nástupom robotiky a umelej inteligencie

Robotika a umelá inteligencia (AI) už teraz menia spôsob, akým špeciálne jednotky operujú, a tento trend sa bude prehlbovať:

  1. Prieskum a dohľad:

    • Drony (UAV/UAS): Malé, tiché drony s pokročilými senzormi (termovízia, AI pre rozpoznávanie cieľov) budú ešte bežnejšie pre prieskum pred infiltráciou, monitorovanie cieľa a overovanie škôd po akcii.

    • Autonómne pozemné/podmorské vozidlá (UGV/UUV): Môžu vykonávať prieskum v nebezpečných oblastiach, prepravovať náklad alebo slúžiť ako mobilné senzory, čím sa minimalizuje nasadenie ľudí.

  2. Zvyšovanie situačného povedomia: AI dokáže spracovávať obrovské množstvo dát zo senzorov (satelity, drony, pozemné senzory) v reálnom čase, identifikovať vzory a anomálie, poskytovať veliteľom a operátorom v teréne presnejšie a rýchlejšie informácie o nepriateľovi a prostredí.

  3. Logistika a podpora: Roboty môžu prenášať ťažké vybavenie, muníciu, vodu a zásoby cez nebezpečný terén, čím sa znižuje fyzické zaťaženie vojakov a zvyšuje ich dosah a výdrž.

  4. Presnosť a efektivita: AI pomôže pri plánovaní misií, optimalizácii trasy, výbere cieľov a dokonca aj pri riadení malých bezpilotných útočných systémov.

  5. Kybernetické operácie: AI bude kľúčová v kybernetickom boji, ktorý je často súčasťou špeciálnych operácií (napríklad narúšanie nepriateľských informačných sietí pred armádnym útokom).

Schopnosť špeciálnych jednotiek improvizovať, rozhodovať sa pod tlakom, prejavovať kreativitu a prispôsobovať sa nepredvídaným situáciám sú vlastnosti, ktoré robotika a AI zatiaľ nedokáže plne nahradiť.