Ako prebehla britsko-argentínska vojna o Falklandské ostrovy 1982? Letecké a námorné boje?
Britsko-argentínska vojna o Falklandy (Malvíny) v roku 1982 bola krátky, ale intenzívny konflikt, ktorý trval 74 dní a skončil sa kapituláciou argentínskych síl na Falklandoch 14. júna. Bola to prekvapivá vojna, ktorá preverila britské schopnosti projekcie sily na obrovské vzdialenosti.
Priebeh vojny
Vojna sa začala 2. apríla 1982, keď Argentína nečakane okupovala Falklandské ostrovy, a nasledujúci deň aj ostrov Južnú Georgiu - nachádza sa približne 1 400 kilometrov (alebo 870 míľ) východne od Falklandských ostrovov.. Britská vláda reagovala rýchlo a 5. apríla vyslala námornú údernú skupinu (Task Force) do južného Atlantiku. Prvá fáza konfliktu zahŕňala útoky na argentínske sily na Južnej Georgii a rozsiahle letecké a námorné operácie. Kľúčové momenty zahŕňali potopenie argentínskeho krížnika ARA General Belgrano a britského torpédoborca HMS Sheffield.
Hlavná britská obojživelná operácia sa uskutočnila 21. mája v zátoke San Carlos (známej ako "Bomb Alley" pre intenzívne argentínske letecké útoky). Po vylodení britské pozemné sily, tvorené Royal Marines a výsadkármi, postupovali smerom k hlavnému mestu Port Stanley. Následovali intenzívne pozemné boje, napríklad bitky o Goose Green, Mount Harriet, Two Sisters a Mount Longdon. Argentínske sily, hoci dobre opevnené, boli postupne porazené. Vojna skončila argentínskou kapituláciou 14. júna 1982.
Námorné sily
Britské námorníctvo (Royal Navy) malo k dispozícii impozantnú silu, ktorá musela preplávať tisíce kilometrov. Jej jadro tvorili dve lietadlové lode:
HMS Hermes (vlajková loď)
HMS Invincible Okrem toho flotila zahŕňala torpédoborce (napr. Type 42), fregaty (napr. Type 21 a Type 22), obojživelné lode, podporné plavidlá (tankery, transportné lode) a jadrové ponorky (SSN). Použité v boji: Britské lode poskytovali vzdušnú obranu, námornú palebnú podporu pre pozemné sily a logistickú podporu. Niekoľko lodí bolo zasiahnutých a potopených argentínskymi leteckými útokmi (napr. HMS Sheffield, HMS Ardent, HMS Antelope, HMS Coventry) a raketami Exocet. Jadrové ponorky hrali kľúčovú úlohu v odstrašovaní argentínskeho námorníctva a predovšetkým v potopení krížnika ARA General Belgrano.
Argentínske námorníctvo (Armada de la República Argentina) bolo menšie a menej moderné. Kľúčové lode zahŕňali:
ARA Veinticinco de Mayo (lietadlová loď, zastaraná)
ARA General Belgrano (ľahký krížnik z éry druhej svetovej vojny)
Niekoľko torpédoborcov a korviet
Diesel-elektrické ponorky (typu 209 a staršie) Použité v boji: Argentínska lietadlová loď sa zúčastnila len obmedzených operácií, hlavne kvôli obavám z britských ponoriek. Krížnik ARA General Belgrano bol potopený, čo prinútilo argentínske námorníctvo stiahnuť sa do prístavov a už sa aktívne nezapájať do bojov. Argentínske ponorky sa pokúšali operovať proti britskej flotile, ale bez väčšieho úspechu.
Letecké sily a ich nasadenie
Britské letectvo:
Sea Harrier FRS.1 (Royal Navy): Tieto stíhačky s kolmým/krátkym štartom a pristátím (V/STOL) boli jadrom britskej vzdušnej obrany. Operovali z lietadlových lodí HMS Hermes a Invincible. Hoci boli podzvukové, ich manévrovateľnosť a rakety AIM-9L Sidewinder im dali výhodu.
Harrier GR.3 (Royal Air Force): Používané hlavne na pozemnú podporu.
Vulcan B.2 (Royal Air Force): Stratégické bombardéry, ktoré vykonávali diaľkové nálety z Ascensionu.
Transportné lietadlá a vrtuľníky (Sea King, Wessex, Chinook). Nasadenie: Sea Harriery boli kľúčové pre vzdušnú nadvládu. Úspešne sa im podarilo zostreliť 20 argentínskych lietadiel bez straty v vzdušnom boji. Harriery GR.3 poskytovali dôležitú blízku leteckú podporu pozemným silám.
Argentínske letectvo:
Dassault Mirage III a IAI Dagger: Nadzvukové stíhačky, hlavne používané pre vzdušné súboje a útoky na lode. Ich dolet z pevniny bol však limitujúci, čo im umožňovalo len krátky čas nad cieľovou oblasťou.
Douglas A-4 Skyhawk: Hlavné útočné lietadlá, ktoré vykonávali opakované nálety na britské lode.
English Electric Canberra: Bombardéry, používané na diaľkové bombardovanie.
IAI Pucará: Ľahké útočné lietadlá, ktoré operovali z ostrovov, primárne na pozemné útoky.
Super Étendard s raketami Exocet (námorné letectvo). Nasadenie: Argentínske letectvo a námorné letectvo boli veľmi aktívne pri útokoch na britské lode, spôsobili značné straty. Ich úspech bol čiastočne vďaka letom v nízkej výške, ktoré im umožňovali vyhnúť sa radarom. Napriek odvahe a obetavosti argentínskych pilotov však trpeli nedostatkom moderných riadených striel vzduch-vzduch a obmedzeným doletom, čo znižovalo ich efektivitu.
Nevyhnutnosť leteckej nadvlády
Vojna o Falklandské ostrovy opäť preukázala absolútnu nevyhnutnosť leteckej nadvlády pre úspech v modernom konflikte. Hoci Briti nedosiahli úplnú vzdušnú prevahu nad celou oblasťou (hlavne kvôli dosahu argentínskych lietadiel z pevniny), ich Sea Harriery dokázali získať lokálnu vzdušnú nadvládu nad oblasťou bojových operácií a chrániť flotilu. Argentínske lietadlá spôsobili značné straty, ale nedokázali zastaviť vylodenie ani následný pozemný postup. Ich obmedzený čas nad cieľom a zraniteľnosť voči raketám Sidewinder britských Harrierov boli kľúčové faktory. Britské pozemné sily tiež trpeli nedostatkom vlastnej leteckej podpory v počiatočných fázach, čo podčiarklo dôležitosť kontroly oblohy.
Vplyv Harrierov a leteckých rakiet
Harriery s kolmým štartom: Ich schopnosť operovať z malých lietadlových lodí a dokonca z improvizovaných pristávacích plôch bola rozhodujúca pre britské víťazstvo. Vzdušné súboje ukázali, že aj podzvukové lietadlá môžu byť účinné proti nadzvukovým strojom, ak majú správne zbrane (rakety AIM-9L Sidewinder) a ak sú takticky správne použité.
Letecké rakety:
AIM-9L Sidewinder (britské): Tieto rakety vzduch-vzduch typu "vystreľ a zabudni" s možnosťou útoku z akejkoľvek polohy (all-aspect capability) boli účinné proti argentínskym lietadlám. S týmito raketami bolo zostrelených 20 argentínskych lietadiel. Argentínske lietadlá v leteckom boji používali staršie rakety, vyžadujúce útok na nepriateľské lietadlo zozadu. To znamená, že pilot musel manévrovať svoje lietadlo tak, aby sa dostal za nepriateľský stroj a zameral jeho tepelnú stopu (výfuk motora), ktorá bola v tejto polohe najsilnejšia. Tieto rakety boli známe ako "rear-aspect" (zadná pologuľa) strely. Medzi bežné argentínske rakety tohto typu patrili napríklad francúzske Matra R550 Magic alebo americké AIM-9B Sidewinder (staršia verzia než britská AIM-9L).
AM39 Exocet (argentínske rakety vzduch-loď): Tieto protilodné riadené strely boli pre Britov mimoriadne nebezpečné. Spôsobili potopenie HMS Sheffield a vážne poškodenie transportnej lode Atlantic Conveyor (ktorá prepravovala vrtuľníky a dôležité zásoby). Ich úspešné nasadenie ukázalo zraniteľnosť moderných lodí voči sofistikovaným protilodným raketám a potrebu účinnej obrany proti nim. Vo Falklandskej vojne však Argentína použila aj jednu improvizovanú pozemnú batériu, ktorá odpálila modifikovanú námornú verziu MM38, a zasiahla HMS Glamorgan. Primárnou hrozbou pre britskú flotilu však boli AM39 Exocety odpaľované z lietadiel.
Nálety argentínskych lietadiel na britské lode
Argentínske útoky boli charakteristické letmi v extrémne nízkej výške (často pod radarovým dosahom britských lodí) a vysokou rýchlosťou. Piloti preukázali mimoriadnu odvahu a odhodlanie. Hoci mnohé bomby, ktoré zhodili, neexplodovali (pravdepodobne kvôli nedostatočnej dobe letu po zhodení pri nízkej výške, čo im neumožnilo aktivovať rozbušku), ich útoky boli devastujúce pre lode, ktoré zasiahli. Tieto nálety viedli k strate niekoľkých britských lodí a desiatok životov. Britská obrana sa spoliehala na kombináciu rakiet Sea Dart, Sea Wolf, Sea Cat a protilietadlových diel, ale aj na Sea Harriery na vzdušné hliadky.
Diaľkové nálety bombardérov Vulcan
Operácie Black Buck boli sériou siedmich extrémne dlhých náletov britských bombardérov Avro Vulcan z leteckej základne Ascension Island (takmer 6 600 námorných míľ tam a späť). Išlo o najdlhšie bombardovacie misie v histórii v tej dobe. Cieľom bolo poškodiť ranvej letiska v Port Stanley a argentínske radary. Hoci nálety spôsobili len obmedzené fyzické škody (ranvej nebola úplne znefunkčnená pre lietadlá s kolmým/krátkym štartom, ale bola poškodená natoľko, aby nebola použiteľná pre argentínske rýchle stíhačky), mali obrovský psychologický a strategický význam. Ukázali Argentíne, že Británia je schopná zasiahnuť kdekoľvek v regióne, a donútili ju stiahnuť svoje hlavné stíhacie lietadlá z ostrovov, aby chránili pevninu.
Britské útoky na argentínsky krížnik a ponorky
ARA General Belgrano: Krížnik ARA General Belgrano bol potopený 2. mája 1982 britskou jadrovou ponorkou HMS Conqueror. Belgrano sa pritom nachádzal mimo 200-míľovej "zóny vojnových operácií", ktorú Briti vyhlásili okolo ostrovov ako oblasť, v ktorej budú útočiť na lode a lietadlá, ktoré do nej vstúpia bez britského súhlasu. Potopenie lode, pri ktorom zahynulo 323 argentínskych námorníkov, je dodnes kontroverzné. Z vojenského hľadiska však malo zásadný vplyv – argentínske námorníctvo sa po tejto udalosti stiahlo do prístavov a už nepredstavovalo priamu hrozbu pre britskú údernú skupinu.
Argentínske ponorky: Britské sily nezaútočili úspešne na žiadnu argentínsku ponorku počas konfliktu. Britské námorníctvo vynaložilo značné úsilie na protiponorkovú vojnu (ASW) a hlásilo mnoho útokov, ale žiadna argentínska ponorka nebola potopená ani vážne poškodená. Argentínske dieselové ponorky operovali v domácich vodách, čo im poskytovalo určitú výhodu, hoci boli pomalé a mali obmedzený dosah.
Diverzné akcie špeciálnych jednotiek
Špeciálne jednotky zohrali kľúčovú úlohu v mnohých fázach konfliktu. Britské jednotky ako SAS (Special Air Service) a SBS (Special Boat Service) vykonávali prieskum, útoky na pozemné ciele, diverzie a sprievodné operácie. Príklady zahŕňajú:
Opätovné získanie Južnej Georgie: Jednotky SAS a SBS sa podieľali na prieskume a útoku na argentínske pozície na Južnej Georgii, čo viedlo k jej rýchlemu znovuzískaniu.
Útok na Pebble Island: Nočný útok vojakov SAS na argentínsku leteckú základňu na Pebble Island zničil niekoľko argentínskych lietadiel.
Prieskum a navádzanie: Špeciálne jednotky poskytovali kľúčové spravodajské informácie a navádzali letecké útoky na argentínske pozície pred hlavnými pozemnými bitkami.
Straty
Britské straty:
Vojaci: 255 mŕtvych (86 námorníctvo, 124 armáda, 27 Royal Marines, 6 obchodné námorníctvo, 4 Royal Fleet Auxiliary, 8 námorníci z Hong Kongu).
Lode: 7 lodí potopených (HMS Sheffield, HMS Ardent, HMS Antelope, HMS Coventry, RFA Sir Galahad, SS Atlantic Conveyor, HMS Glamorgan – vážne poškodená, ale zachránená).
Lietadlá: 9 lietadiel zostrelených alebo stratených.
Argentínske straty:
Vojaci: 649 mŕtvych (väčšina z potopeného ARA General Belgrano).
Lode: 1 krížnik (ARA General Belgrano) a 1 ponorka (ARA Santa Fe) potopené.
Lietadlá: Podľa rôznych zdrojov 70 až 100 lietadiel a vrtuľníkov zničených alebo poškodených.
Výsledok vojny a ponaučenia
Výsledok: Vojna o Falklandy skončila rozhodným britským víťazstvom. Falklandské ostrovy zostali pod britskou suverenitou. Pre Argentínu to bola ponižujúca porážka, ktorá viedla k pádu vojenskej junty a nástupu demokracie.
Ponaučenia pre Britániu:
Dôležitosť lietadlových lodí a námornej sily: Vojna potvrdila, že schopnosť projekcie sily na obrovské vzdialenosti vyžaduje silné námorníctvo s leteckou zložkou.
Význam V/STOL lietadiel: Harriery boli neoceniteľné v prostredí bez veľkých letísk v dosahu.
Riziká moderných rakiet: Rakety Exocet ukázali zraniteľnosť moderných plavidiel voči protilodným strelám.
Potreba robustnej protileteckej obrany: Nedostatky v britskej protileteckej obrane viedli k stratám lodí.
Význam logistiky: Udržať údernú skupinu tisíce kilometrov od domova bolo obrovským logistickým výkonom.
Ponaučenia pre Argentínu:
Nedostatočná modernizácia ozbrojených síl: Hoci mali odvážnych pilotov, ich technika bola často zastaraná a chýbali im moderné riadené strely vzduch-vzduch.
Zraniteľnosť povrchových plavidiel voči ponorkám: Strata Belgrana mala ochromujúci dopad na námorníctvo.
Preceňovanie vlastných schopností a podceňovanie protivníka: Argentínska junta pravdepodobne verila, že Británia nebude schopná alebo ochotná reagovať s takouto silou.
Vplyv na domácu politiku: Porážka prispela k pádu vojenskej junty a k obnove demokratickej vlády.
Vojna o Falklandy bola jedinečným konfliktom, ktorý poskytol cenné lekcie pre vojenské doktríny a plánovanie na oboch stranách a preukázal komplexnú povahu moderného vedenia vojny.