Je pravdivý príbeh o tom, ako tlač po Napoleonovom úteku z Elby zábavným spôsobom "otočila kabát"?






Áno, tento príbeh o postupnej zmene tónu francúzskych novín po Napoleonovom úteku z Elby a jeho triumfálnom pochode na Paríž v roku 1815 je historicky doložený príklad mediálneho otočenia kabátov. Ukazuje, ako rýchlo sa verejná mienka (ale najmä jej odraz v tlači) dokáže prispôsobiť meniacim sa politickým okolnostiam a mocenským vzťahom.

Cesta od "Obludy" k "Veličenstvu"

Keď Napoleon 1. marca 1815 pristál vo Francúzsku, Bourbonovci (najmä kráľ Ľudovít XVIII.), ktorí sa vrátili na trón po Napoleonovom páde, sa ho snažili očierniť a vykresliť ako nebezpečného uzurpátora. Tlač pod ich kontrolou okamžite spustila propagandistickú kampaň.

Pozrime sa na typickú postupnosť titulov a výrazov, ktoré sa objavovali vo francúzskych novinách, zhruba deň po dni, ako sa Napoleon približoval k Parížu:

  1. Po vylodení (začiatok marca):

    • "Korzická obluda" (L'Ogre Corse)
    • "Kanibal" (Le Cannibale)
    • "Uzurpátor" (L'Usurpateur)
    • "Vrah" (L'Assassin)
    • "Vzbúrenec z Elby" (Le Rebelle de l'île d'Elbe)

    Noviny v tomto období písali o tom, ako sa "korzická obluda vylodila" a "kanibal sa blíži".

  2. Napoleon postupuje vpred (polovica marca): Ako Napoleon postupoval hlbšie do vnútrozemia a ukazovalo sa, že armáda i ľud sa k nemu pridávajú, tón sa začal meniť - odrazu s opatrnou snahou o neutralitu:

    • "Generál Bonaparte" (Le Général Bonaparte)
    • "Bonaparte" (už bez hanlivých prívlastkov)
    • "Napoleon" (jednoducho, bez titulu)
    • "Bývalý cisár" (L'Ex-Empereur)

    V tomto štádiu sa už vyhýbali hrubým urážkam, ale ešte ho neuznávali ako legitímneho vládcu.

  3. Vstup do Paríža (19. – 20. marec): Keď sa stalo jasným, že sa kráľ Ľudovít XVIII. chystá utiecť z Paríža a že Napoleon vstúpi do hlavného mesta bez jediného výstrelu (čo sa aj stalo 20. marca 1815), tón sa otočil o 180 stupňov. Noviny, ktoré ešte pred pár dňami chrlili urážky, teraz začali chváliť a vítať:

    • "Jeho cisárske veličenstvo" (Sa Majesté Impériale)
    • "Cisár Napoleon" (L'Empereur Napoléon)
    • "Naše Veličenstvo" (Notre Majesté)
    • "Hrdina" (Le Héros)

    Tituly, ktoré sa teraz objavovali v novinách, boli v zmysle: "Veličenstvo konečne dorazilo do verného Paríža!" alebo "Včera Jeho Cisárske Veličenstvo vstúpilo do svojho hlavného mesta." Všetky predchádzajúce hanlivé výrazy zmizli a boli nahradené oslavnými a rešpektujúcimi titulmi.

Prečo sa to stalo?

Táto dramatická zmena tónu bola prejavom pragmatickej túžby médií prežiť v rýchlo sa meniacom politickom prostredí. Novinári a vydavatelia vedeli, že sa musia prispôsobiť novej vláde. Napoleon bol známy tým, že kontroloval tlač, a nikto nechcel čeliť jeho hnevu.

Tento príbeh je skvelým príkladom toho, ako funguje tlač pod vplyvom politického tlaku a ako sa jazyk médií dokáže prispôsobiť novej realite, dokonca aj keď to znamená poprieť svoje predošlé vyhlásenia. Je to nadčasová lekcia o "slobode tlače" ktorá platí aj dnes.