Je pravda, že WHO vyhlásila mäsové výrobky za karcinogénne?






Áno, je to pravda. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) prostredníctvom svojej špecializovanej agentúry, Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC), v roku 2015 klasifikovala spracované mäsové výrobky ako karcinogénne.

Tu sú podrobnosti a dôkazy:

Klasifikácia IARC (Október 2015)

IARC hodnotí látky a faktory podľa ich karcinogénneho potenciálu pre ľudí a zaraďuje ich do rôznych skupín:

  1. Spracované mäsové výrobky:

    • Klasifikácia: boli zaradené do Skupiny 1: Karcinogénne pre človeka (Carcinogenic to Humans).
    • Čo to znamená: To znamená, že existuje dostatočný dôkaz o tom, že konzumácia spracovaného mäsa spôsobuje rakovinu u ľudí.
    • Príklady: Patria sem produkty ako šunka, slanina, salámy, párky, klobásy, údené mäso, konzervované mäso a iné mäsové výrobky, ktoré boli spracované solením, údením, fermentáciou alebo inými procesmi na zvýšenie chuti alebo predĺženie trvanlivosti.
    • Dôležité upozornenie: IARC uviedla, že každých 50 gramov spracovaného mäsa skonzumovaných denne zvyšuje riziko kolorektálneho karcinómu o 18 %.

  2. Červené mäso:

    • Klasifikácia: bolo zaradené do Skupiny 2A: Pravdepodobne karcinogénne pre človeka (Probably Carcinogenic to Humans).
    • Čo to znamená: Znamená to, že existuje dôkaz o tom, že konzumácia červeného mäsa spôsobuje rakovinu u ľudí, a silný mechanistický dôkaz podporujúci karcinogénny účinok.
    • Príklady: Hovädzie, teľacie, bravčové, jahňacie, baranie, konské a kozie mäso.

Odborná štúdia a dôkazy

IARC urobila túto klasifikáciu na základe preskúmania viac ako 800 štúdií z celého sveta, ktoré skúmali súvislosti medzi konzumáciou červeného a spracovaného mäsa a viac ako desiatkou typov rakoviny. Do pracovnej skupiny, ktorá hodnotila tieto dôkazy, bolo zapojených 22 vedcov z 10 krajín.

Hlavné dôkazy sa týkali predovšetkým kolorektálneho karcinómu (rakoviny hrubého čreva a konečníka), ale boli zistené aj súvislosti s rakovinou pankreasu a prostaty.

Mechanizmy, ktorými môže mäso prispievať k riziku rakoviny, zahŕňajú:

  • Tvorba N-nitrozozlúčenín (NOCs): Tieto karcinogénne zlúčeniny sa môžu tvoriť v čreve pri trávení spracovaného mäsa, najmä vďaka dusičnanom a dusitanom používaným ako konzervanty. Hemové železo (nachádzajúce sa najmä v červenom mäse) tiež môže prispievať k ich tvorbe.
  • Heterocyklické amíny (HCA) a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH): Tieto chemické látky sa vytvárajú pri varení mäsa pri vysokých teplotách (grilovanie, smaženie), najmä ak sa mäso pripáli. Sú to známe karcinogény.
  • Hemové železo: Vysoký príjem hemového železa v červenom mäse môže podporovať tvorbu voľných radikálov a poškodzovať DNA v bunkách čreva.

Odporúčania

WHO a IARC odporúčajú:

  • Obmedziť konzumáciu červeného a spracovaného mäsa na minimum, alebo sa mu úplne vyhnúť.

V skratke, áno, WHO (cez IARC) skutočne vyhlásila spracované mäso za karcinogénne na základe rozsiahlych vedeckých dôkazov a štúdií.

Spôsob vykonania štúdií

Väčšina štúdií, ktoré viedli k tomuto záveru, sú pozorovacie (observačné) štúdie, predovšetkým:

  1. Kohortné štúdie (Cohort studies):

    • Ako prebiehajú: Vedci sledujú veľké skupiny ľudí (kohorty) po mnoho rokov (často aj desiatky rokov). Na začiatku štúdie zhromažďujú podrobné informácie o ich stravovacích návykoch (vrátane konzumácie mäsa), životnom štýle (fajčenie, alkohol, fyzická aktivita), zdravotnom stave a iných relevantných faktoroch. Počas obdobia sledovania sa zaznamenávajú nové prípady rakoviny a úmrtia.
    • Ako sa analyzujú: Následne porovnávajú incidenciu (výskyt) rakoviny medzi skupinami s vysokou konzumáciou červeného mäsa a skupinami s nízkou konzumáciou, pričom sa snažia štatisticky kontrolovať iné faktory, ktoré by mohli ovplyvniť riziko rakoviny (napr. vek, fajčenie, obezita).
    • Výhody: Sú schopné sledovať vývoj ochorenia v čase a identifikovať potenciálne rizikové faktory v bežnom živote.

  2. Štúdie prípadov a kontrol (Case-control studies):

    • Ako prebiehajú: Vedci porovnávajú stravovacie návyky a životný štýl ľudí, ktorí už rakovinu dostali (prípady), s ľuďmi podobného veku, pohlavia a pôvodu, ktorí rakovinu nemajú (kontroly). Pýtajú sa ich na ich stravovacie návyky v minulosti.
    • Výhody: Sú rýchlejšie a lacnejšie ako kohortné štúdie.
    • Obmedzenia: Sú náchylné na pamäťové skreslenia (ľudia si nemusia presne pamätať, čo jedli pred mnohými rokmi) a selekčné skreslenia.

Okrem observačných štúdií existujú aj mechanistické štúdie, ktoré skúmajú biologické procesy, ako môže červené mäso pôsobiť karcinogénne (napr. tvorba N-nitrozozlúčenín, pôsobenie hemového železa, vplyv na telomerázy – ako to spomenul jeden z nájdených článkov z roku 2024). Tieto štúdie poskytujú "biologickú vierohodnosť" pozorovaným koreláciám.

Počet testovaných osôb a výsledky

IARC pri svojom hodnotení v roku 2015 nepublikovala jednu konkrétnu "štúdiu", ale vykonala meta-analýzu a systematické preskúmanie stoviek existujúcich štúdií z celého sveta. To znamená, že spojila a analyzovala dáta z obrovského počtu účastníkov.

  • Rozsah dát: Celkovo bolo preskúmaných viac ako 800 štúdií. Tieto štúdie zahŕňali státisíce až milióny ľudí z rôznych krajín a s rôznymi stravovacími návykmi. Napríklad jedna z citovaných štúdií sledovala viac ako 42 000 žien.
  • Štúdia z roku 2024: Najnovší výskum, ktorý spájajú červené mäso s rakovinou hrubého čreva cez aktiváciu enzýmu telomerázy prostredníctvom proteínu Pirin, prináša detailnejší biologický mechanizmus. Hoci presný počet testovaných osôb nie je v rýchlych správach vždy špecifikovaný, ide o laboratórny výskum, ktorý by doplňoval epidemiologické dáta.
  • Hlavné zistenia IARC pre červené mäso (Skupina 2A - pravdepodobne karcinogénne):
    • Zvýšené riziko kolorektálneho karcinómu: Toto je najsilnejšia súvislosť. Dôkazy sú obmedzené, ale konzistentné.
    • Možné súvislosti s inými typmi rakoviny: Existujú aj náznaky súvislostí s rakovinou pankreasu a prostaty, ale dôkazy sú menej silné.
Celkový vedecký konsenzus podložený prácou IARC a odporúčaniami organizácií ako WCRF/AICR naďalej naznačuje, že konzumácia červeného mäsa zvyšuje riziko niektorých typov rakoviny, najmä rakoviny hrubého čreva.

Doktor Michael Greger - svetoznámy americký lekár - odporúča nekonzumovať ani hydinové a rybie mäso. Prečo?


Doktor Michael Greger je popredný zástanca celostnej rastlinnej stravy (whole food, plant-based diet) a autor knihy "Ako nezomrieť" (How Not to Die). Jeho odporúčania sú založené na rozsiahlych prehľadoch vedeckej literatúry, ktoré sumarizuje na svojom webe NutritionFacts.org

Jeho odporúčanie nekonzumovať ani hydinové a rybie mäso, okrem obáv z karcinogenity, vyplýva z viacerých dôvodov, ktoré zahŕňajú nielen rakovinu, ale aj ďalšie zdravotné riziká a dokonca aj environmentálne a etické aspekty.

Prečo Doktor Greger neodporúča hydinové mäso:

  1. Karcinogény z varenia (HCA a PhIP): Hoci IARC neklasifikuje hydinu ako karcinogénnu, Dr. Greger zdôrazňuje, že varenie hydiny pri vysokých teplotách (grilovanie, vyprážanie, pečenie) vytvára heterocyklické amíny (HCA) a PhIP (2-amino-1-metyl-6-fenylimidazo[4,5-b]pyridín). Tieto látky sú silné karcinogény a sú spájané s rôznymi druhmi rakoviny vrátane rakoviny prsníka, prostaty, pankreasu, hrubého čreva a obličiek. Z tohto pohľadu nie je hydina lepšia ako červené mäso, ak sa pripravuje rovnako.
  2. Kontaminácia a patogény: Hydina je podľa Dr. Gregera najčastejšou príčinou otravy jedlom (Salmonella, Campylobacter) v USA. Zdôrazňuje, že aj napriek hygienickým opatreniam je kontaminácia v priemyselnej výrobe hydiny rozšírená.
  3. Hormóny a antibiotiká: Poukazuje na používanie rastových hormónov (hoci v EÚ sú zakázané) a antibiotík v chove hydiny, ktoré môžu viesť k rezistencii na antibiotiká a mať nežiaduce účinky na ľudské zdravie.
  4. Znečisťujúce látky: Hydina môže obsahovať rezíduá pesticídov, PCB, dioxínov a arzénu, ktoré sa hromadia v tukových tkanivách zvierat.
  5. Cholesterol a nasýtené tuky: Hoci sa hydina často považuje za "chudú" bielkovinu, Dr. Greger argumentuje, že moderné chovné metódy viedli k tomu, že dnešné kurčatá majú oveľa vyšší obsah tuku (až 2-3 krát viac kalórií z tuku ako z bielkovín) a môžu mať podobný vplyv na cholesterol ako hovädzie mäso.
  6. Vírusy spôsobujúce rakovinu: Odvoláva sa na štúdie, ktoré naznačujú súvislosť medzi expozíciou vírusom spôsobujúcim rakovinu u hydiny a zvýšeným rizikom úmrtnosti na rakovinu pečene a pankreasu u pracovníkov hydinární a bitúnkov, a naznačuje, že to môže mať vplyv aj na všeobecnú populáciu.

Prečo Doktor Greger neodporúča rybie mäso:

  1. Kontaminanty: Toto je pre Dr. Gregera hlavný argument. Ryby akumulujú toxické látky z oceánov a riek:
    • Ortuť: Najmä veľké dravé ryby (tuniak, mečúň) obsahujú vysoké hladiny ortuti, ktorá je neurotoxínom a predstavuje riziko najmä pre vývoj mozgu u detí a pre nervový systém dospelých.
    • PCB (polychlórované bifenyly) a dioxíny: Tieto perzistentné organické znečisťujúce látky sú lipofilné (rozpustné v tukoch), takže sa hromadia v tukovom tkanive rýb a sú spojené s rizikom rakoviny, endokrinných porúch a neurologických problémov.
    • Mikroplasty: Mikroplasty sú prítomné v morskom prostredí a môžu sa hromadiť v morských živočíchoch.
  2. Karcinogény z varenia: Podobne ako pri hydine, aj vyprážanie alebo grilovanie rýb môže vytvárať karcinogénne látky ako PhIP.
  3. Baktérie a parazity: Surové alebo nedostatočne uvarené ryby môžu obsahovať parazity a baktérie, ktoré môžu spôsobiť ochorenia.
  4. BMAA (Beta-methylamino-L-alanín): Neurotoxín, ktorý sa nachádza v niektorých morských živočíchoch a bol spájaný s neurodegeneratívnymi chorobami ako ALS a Alzheimerova choroba.
  5. Cholesterol a nasýtené tuky: Hoci ryby obsahujú omega-3 mastné kyseliny, Dr. Greger argumentuje, že niektoré ryby (najmä tie tučnejšie a chované na farmách) môžu mať prekvapivo vysoký obsah nasýtených tukov a cholesterolu, a že omega-3 sa dajú získať aj z rastlinných zdrojov (ľanové semienka, chia semienka, riasy) bez prítomnosti kontaminantov.

Celková filozofia Dr. Gregera:

Doktor Greger na základe mnohých odborných štúdií považuje živočíšne produkty (vrátane mäsa, mliečnych výrobkov a vajec) sú nebezpečné pre ľudské zdravie a uvádza, že najlepšou stravou je celostná rastlinná strava (whole food, plant-based diet). Všetky živočíšne produkty obsahujú nejaké zložky, ktoré môžu byť škodlivé (cholesterol, nasýtené tuky, hormóny, kontaminanty, karcinogény z varenia, zápalové endotoxíny), zatiaľ čo rastlinná strava je bohatá na ochranné fytochemikálie, vlákninu a antioxidanty.

Jeho argumentácia odkazuje na tisíce vedeckých štúdií, ktoré sú zdokumentované na jeho webe NutritionFacts.org.

Doktor Michael Greger sa zameriava na celostnú rastlinnú stravu (whole food, plant-based diet). Jeho odporúčania sú zhrnuté v jeho "Daily Dozen" (Denná Dvanástka), čo je zoznam 12 kategórií potravín a návykov, ktoré by sme mali zaradiť do nášho denného jedálnička. Cieľom je zabezpečiť prísun všetkých potrebných živín a chrániť sa pred civilizačnými chorobami, ktoré sú hlavnou príčinou predčasnej smrti v Európe a USA.

Tu sú kategórie potravín, ktoré Dr. Greger odporúča ako plnohodnotnú náhradu živočíšnej stravy, s dôrazom na zabezpečenie bielkovín, vitamínov a minerálov:

Dr. Gregerova "Denná dvanástka" - Každý deň by sme mali jesť:

  1. Strukoviny:

    • Prečo: Sú vynikajúcim zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, komplexných sacharidov, železa, zinku a mnohých vitamínov B. Podporujú zdravie srdca, stabilizujú hladinu cukru v krvi a pomáhajú pri trávení.
    • Príklady: Čierna fazuľa, cícer, šošovica, hrach, biela fazuľa, edamame, tofu, tempeh.

  2. Bobule - bobuľové ovocie:

    • Prečo: Sú nabité antioxidantmi (najmä antokyanínmi), ktoré chránia bunky pred poškodením. Majú protizápalové účinky a podporujú zdravie mozgu.
    • Príklady: Čučoriedky, maliny, jahody, černice, ríbezle, goji.

  3. Iné ovocie:

    • Prečo: Poskytujú vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty.
    • Príklady: Jablká, pomaranče, banány, hrušky, hrozno, melóny.

  4. Kapustová zelenina:

    • Prečo: Mimoriadne bohaté na fytochemikálie (ako sulforafan a indol-3-karbinol), ktoré majú silné protirakovinové účinky a podporujú detoxikáciu organizmu.
    • Príklady: Brokolica, karfiol, kel, kapusta, ružičkový kel, žerucha, reďkovka.

  5. Zelená listová zelenina:

    • Prečo: Najvýživnejšie potraviny na kalóriu. Bohaté na vitamíny K, A, C, folát, horčík a antioxidanty.
    • Príklady: Špenát, rímsky šalát, hlávkový šalát, mangold, collard greens.

  6. Iná zelenina:

    • Prečo: Široká škála vitamínov, minerálov a vlákniny.
    • Príklady: Artíčoky, špargľa, mrkva, repa, paprika, kukurica, huby, cesnak, cibuľa.

  7. Mleté ľanové semienka:

    • Prečo: Najbohatší rastlinný zdroj omega-3 mastných kyselín (ALA), lignanov (protirakovinové účinky) a vlákniny.
    • Odporúčané množstvo: 1 polievková lyžica mletých semien denne.

  8. Orechy a semená:

    • Prečo: Zdroj zdravých tukov, bielkovín, vlákniny, vitamínov a minerálov (horčík, selén).
    • Príklady: Mandle, vlašské orechy, kešu, pistácie, tekvicové semienka, slnečnicové semienka, chia semienka.

  9. Bylinky a koreniny:

    • Prečo: Silné antioxidanty a protizápalové zlúčeniny. Mnohé majú preukázané zdravotné benefity.
    • Príklady: Kurkuma, zázvor, škorica, čili prášok, oregano - do jedla.

  10. Celozrnné obilniny:

    • Prečo: Zdroj komplexných sacharidov pre energiu, vlákniny, vitamínov B a minerálov.
    • Príklady: Ovsené vločky, hnedá ryža, quinoa, pohánka, jačmeň, celozrnné pečivo/cestoviny.

  11. Nápoje:

    • Prečo: Hydratácia je kľúčová pre zdravie.
    • Príklady: Voda, zelený čaj...
    • Odporúčané množstvo: 5 veľkých pohárov denne (približne 1,5 litra, okrem vody z potravín).

  12. Cvičenie:

    • Prečo: Fyzická aktivita je neoddeliteľnou súčasťou zdravého životného štýlu a Dr. Greger ju zahŕňa do svojej "Dvanástky".
    • Odporúčané množstvo: Minimálne 90 minút miernej aktivity alebo 40 minút intenzívnej aktivity denne.
***

!!! "Z toho istého dôvodu, z akého sa nemajú podávať počas tretieho trimestra tehotenstva vysoké dávky protizápalových liekov typu aspirín, mali by sa vo vysokom štádiu tehotenstva kakao, bobule a ďalšie potraviny s vysokým obsahom protizápalových polyfenolov konzumovať veľmi opatrne." Doktor Greger - citované z knihy Ako nezomrieť, str. 329, vydavateľstvo NOXI, Bratislava 2018.


***

Zabezpečenie plnohodnotnej stravy:

  • Bielkoviny: Dr. Greger zdôrazňuje, že rastlinné potraviny obsahujú dostatok bielkovín. Najmä strukoviny (fazuľa, šošovica, cícer, sójové produkty ako tofu a tempeh), celozrnné obilniny (najmä quinoa a pohánka sú kompletné bielkoviny) a orechy/semená sú výbornými zdrojmi. Tvrdí, že myšlienka "nekompletných bielkovín" je mýtus a že pri konzumácii rôznych rastlinných potravín počas dňa získate všetky esenciálne aminokyseliny.
  • Vitamín B12: Toto je jediný vitamín, ktorý sa v rastlinnej strave nenachádza v dostatočnom množstve, pretože je produkovaný mikroorganizmami. Dr. Greger preto dôrazne odporúča dopĺňať vitamín B12 (v dennej alebo týždennej dávke) každému, kto dodržiava vegánsku stravu.
  • Omega-3 mastné kyseliny: Okrem ľanových semienok sú dobrými zdrojmi aj chia semienka a vlašské orechy.
  • Železo, Vápnik, Zinok: Tieto minerály sú bohato zastúpené v tmavozelenej listovej zelenine, strukovinách, semenách a celozrnných obilninách. Je dôležité kombinovať potraviny bohaté na železo s vitamínom C (napr. paprika, pomaranče) pre lepšiu absorpciu.

Optimálna strava pre zdravie je teda založená na týchto rastlinných potravinách v čo najväčšej rozmanitosti, aby sa zabezpečil príjem všetkých potrebných živín, zvýšila imunita, skvalitnil a predĺžil život.

***



Ak máte akékoľvek zdravotné problémy, pred každou zmenou stravovania a životného štýlu sa poraďte s vašim lekárom.