Je pravda, že podľa predstáv Mayov existencia sveta alebo vesmíru prebieha v cykloch? Na čom sú tie cykly založené?
Áno, je pravda, že Mayovia mali cyklické vnímanie existencie sveta a času. Na rozdiel od lineárneho vnímania času, ktoré je bežné v západnej kultúre (čas má začiatok a koniec, plynie jedným smerom), Mayovia verili, že čas a udalosti sa opakujú vo veľkých cykloch.
Na čom boli založené tieto cykly?
Mayské cykly boli založené predovšetkým na ich mimoriadne sofistikovaných kalendárnych systémoch a astronomických pozorovaniach. Mali viacero prepletených kalendárov, z ktorých najvýznamnejšie boli:
- Tzolk'in (Svätý kalendár): 260-dňový cyklus, ktorý sa používal na rituálne a prorocké účely. Každý deň mal jedinečnú kombináciu čísla a symbolu.
- Haab' (Solárny kalendár): 365-dňový cyklus, ktorý sa blížil dĺžke solárneho roka a používal sa na poľnohospodárske účely.
- Kalendárny kruh (Calendar Round): Kombinácia Tzolk'inu a Haab'u, ktorá vytvorila väčší cyklus trvajúci 52 Haab' rokov (približne 52 moderných rokov). Na konci každého 52-ročného cyklu Mayovia verili, že svet bol v nebezpečenstve chaosu a bolo potrebné obnoviť poriadok.
- Dlhé počítanie (Long Count): Tento kalendár sledoval dlhšie časové úseky od mytologického počiatočného bodu. Bol to kumulatívny systém, ktorý počítal dni od tohto počiatočného dátumu. Najväčší cyklus v Dlhého počítania, tzv. "Veľký cyklus" alebo "baktun", trval približne 5 125,36 rokov. Mayovia verili, že na konci tohto cyklu (čo bolo 21. decembra 2012 podľa západného kalendára) dôjde k veľkej transformácii alebo obnove, nie k apokalyptickému zničeniu, ako sa často mylne interpretovalo.
Tieto cykly neboli len abstraktnými meradlami času; Mayovia verili, že každý cyklus a každý deň v ňom niesol určitú energiu a osud. Udalosti, ktoré sa stali v minulosti v určitom bode cyklu, sa mohli opakovať alebo niesť podobný význam v budúcich cykloch. Ich pohľad na čas bol teda kruhový, kde sa história opakovala a božstvá a kozmické sily neustále ovplyvňovali ľudský svet.
Ako s tým súviseli ľudské obete na pyramídach?
Ľudské obete u Mayov (a iných mezoamerických civilizácií, ako boli Aztékovia) boli úzko spojené s ich cyklickým vnímaním sveta a snahou o udržanie kozmickej rovnováhy a zabezpečenie kontinuity cyklov. Mayovia verili, že bohovia obetovali svoju vlastnú krv pri stvorení sveta, a preto bolo pre ľudí nevyhnutné, aby túto "krvnú daň" splácali, aby si zachovali priazeň bohov a udržali vesmír v chode.
Účely ľudských obetí zahŕňali:
- Výživu bohov: Krv bola považovaná za posvätnú substanciu, ktorá vyživovala bohov a zabezpečovala ich funkčnosť, najmä bohov dažďa (Chaac) a slnka (Kinich Ahau).
- Zabezpečenie úrody a plodnosti: Obete sa často vykonávali v súlade s poľnohospodárskym cyklom (sadba, žatva), aby sa zaistila dobrá úroda a plodnosť zeme.
- Udržanie kozmickej rovnováhy: Verilo sa, že pravidelné obete predchádzajú kozmickým katastrofám, ako sú suchá, hladomory alebo vojenské porážky.
- Politická legitimita a kontrola: Veľké obetné ceremónie slúžili aj ako demonštrácia moci a autority vládcov. Obetovanie vojnových zajatcov alebo otrokov malo tiež terorizovať podmanené populácie a odrádzať od povstaní.
- Komunikácia s bohmi: Obete mali uľahčiť komunikáciu s božstvami a zabezpečiť ich požehnanie.
Hoci moderné predstavy o mayských obetiach sú často ovplyvnené prehnanými a senzacionalistickými správami španielskych dobyvateľov, archeologické dôkazy potvrdzujú, že ľudské obete boli súčasťou mayských rituálov, najmä v neskorších obdobiach ich civilizácie.
Boli mayské štáty už pred príchodom Španielov v kríze?
Áno, mnohé mayské štáty boli pred príchodom Španielov v období úpadku alebo krízy. Hovoríme predovšetkým o tzv. kolapse klasickej mayskej civilizácie (približne 800 – 1000 n. l.), ktorý postihol južné nížiny (dnešná Guatemala, Belize a časti Mexika). Počas tohto obdobia došlo k opusteniu mnohých veľkých miest, poklesu populácie a zrúteniu centralizovanej politickej štruktúry. Príčiny tohto kolapsu pravdepodobne zahŕňali kombináciu faktorov ako:
- Nadmerné zaľudnenie a environmentálne zhoršenie: Odlesňovanie, erózia pôdy a intenzívne poľnohospodárstvo viedli k vyčerpaniu zdrojov.
- Dlhodobé suchá: Paleoklimatické štúdie naznačujú, že región postihli dlhé obdobia sucha.
- Vojny medzi mestskými štátmi: Zvýšená intenzita konfliktov o zdroje a moc.
- Zmeny obchodných ciest: Posun obchodných trás mohol ekonomicky oslabiť niektoré mestá.
- Strata dôvery v vládcov: Možno v dôsledku neschopnosti vládnuť počas kríz.
Hoci klasické mayské mestá na juhu upadli, mayská civilizácia nezanikla. Na severe Yucatánskeho polostrova (dnešné Mexiko) naďalej prekvitali mestá ako Chichén Itzá a neskôr Mayapan. Aj keď tieto severné štáty zažívali obdobia prosperity, aj ony neskôr čelili vnútorným konfliktom a úpadku pred príchodom Španielov. Takže, zatiaľ čo južné Mayovia zažili "kolaps" stáročia predtým, mnohé severné mayské štáty boli v čase španielskej invázie už oslabené vnútornými spormi a fragmentáciou. Posledné nezávislé mayské mesto, Nojpetén (dnešná Guatemala), padlo až v roku 1697.
Ako do ich predstáv o cykloch sveta zapadala španielska invázia, ktorá napokon Mayov porazila?
Španielska invázia a dobytie Mayov, hoci boli devastujúce, sa pre Mayov mohli interpretovať prostredníctvom ich cyklického vnímania času. V ich kozmológii boli cykly nielen o stvorení a obnove, ale aj o ničení, transformácii a príchode nových ér. Katastrofy a zmeny boli vnímané ako neoddeliteľná súčasť kozmického poriadku.
Niektoré mayské texty, ako napríklad Knihy Chilama Balama (napísané po španielskom dobytí, ale odrážajúce predošlé poznatky), obsahujú proroctvá o príchode cudzincov a období utrpenia, ktoré sa viažu na konkrétne kalendárne cykly (napríklad katun 11 Ahau). Tieto texty často popisujú príchod Španielov ako predpovedanú a nevyhnutnú udalosť v rámci neustáleho kolobehu času.
Pre Mayov to nebola "koniec sveta" v lineárnom zmysle, ale skôr koniec jedného cyklu a začiatok nového, náročného obdobia. Verili, že po období chaosu a utrpenia príde opäť obnova. Príchod Španielov bol vnímaný ako splnenie proroctva, ktoré bolo zapísané v ich kalendároch a ktoré hovorilo o opakujúcich sa vzorcoch prosperity a úpadku.
V kontexte ich viery v cykly, Mayovia sa mohli pokúšať pochopiť a zvládnuť inváziu prostredníctvom rituálov a obetí, veriac, že tak môžu ovplyvniť priebeh cyklu alebo priniesť novú rovnováhu. Aj keď Španieli fyzicky dobyli mayské územia, duchovné a kalendárne systémy Mayov pretrvali a mnohé z týchto cyklických predstáv pretrvávajú medzi potomkami Mayov dodnes.