Je pravda, že ešte pred Kolumbom vyslala Čína obrovské námorné výpravy na prieskum sveta? Mohla vtedy Čína kolonizovať Európu?
V 15. storočí Čína skutočne vyslala impozantné loďstvá pod velením admirála Zheng Heho (Čeng Che). Tieto výpravy sú jedným z najfascinujúcejších príkladov námornej sily a objaviteľského potenciálu v histórii, ktorý bol však z politických dôvodov náhle ukončený.
Koľko týchto plavieb bolo? Ako ďaleko sa dostali?
Zheng He viedol sedem veľkých námorných expedícií medzi rokmi 1405 a 1433 počas ranej dynastie Ming.
Tieto plavby sa dostali do veľmi vzdialených končín, oveľa ďalej, než väčšina vtedajších európskych objaviteľov:
- Juhovýchodná Ázia: Navštívili územia ako Vietnam (Champa), Java, Malacca, Sumatra, Thajsko (Siam).
- India: Plavili sa pozdĺž juhozápadného pobrežia Indie, vrátane Cejlónu (dnes Srí Lanka), Kollamu a Kóžikkódu (Calicut).
- Arabský polostrov: Dostali sa do Perzského zálivu (napr. Hormuz) a navštívili mestá ako Aden (dnes Jemen) a dokonca aj posvätné mesto Mekku (niektoré zdroje uvádzajú, že Zheng He tam podnikol púť).
- Východné pobrežie Afriky: Plavby pokračovali až do miest ako Mogadišu, Barawa a Malindi (dnes Somálsko a Keňa). Z týchto výprav priniesli do Číny exotické zvieratá ako žirafy, levy a zebry.
Ich trasy viedli cez Juhočínske more, Indický oceán, Arabské more a Červené more.
Skutočne to boli obrovské loďstvá?
Áno, boli absolútne obrovské a v tej dobe bezprecedentné v histórii.
- Počet lodí: Jedna výprava typicky zahŕňala viac ako 200 až 300 lodí. Prvá plavba v roku 1405 pozostávala z 317 plavidiel.
- Veľkosť lodí: Jadrom flotily boli tzv. "pokladové lode" (baochuan). Historici dodnes diskutujú o ich presnej veľkosti, ale niektoré pramene uvádzajú, že mohli byť až 120 metrov (400 stôp) dlhé a 50 metrov (160 stôp) široké, s deviatimi sťažňami. Pre porovnanie, najväčšia loď Krištofa Kolumba, Santa María, bola dlhá len okolo 25 metrov (85 stôp).
- Posádka: Na palube týchto flotíl bolo 27 000 až 30 000 ľudí, vrátane námorníkov, vojakov, úradníkov, lekárov, kartografov a obchodníkov.
- Zloženie flotily: Flotily neboli len pokladové lode, ale zahŕňali aj zásobovacie lode (pre kone, vodu), bojové lode a menšie sprievodné plavidlá.
Predstaviť si príchod takejto flotily do akéhokoľvek prístavu muselo byť ohromujúce a pôsobilo to ako jasný prejav sily a bohatstva dynastie Ming.
Prečo Čína tieto plavby prerušila?
Prerušenie týchto plavieb po smrti cisára Yongleho a Zheng Heho je jedným z najväčších historických "čo keby". Hlavné dôvody boli:
- Vysoké náklady: Expedície boli neuveriteľne drahé. Hoci priniesli určité diplomatické a obchodné výhody (najmä tribútny obchod, kde zahraničné štáty posielali dary čínskemu cisárovi a dostávali na oplátku cenné čínske výrobky), finančné náklady prevyšovali priame ekonomické zisky.
- Politická opozícia: Vo vnútri cisárskeho dvora existovala silná opozícia zo strany konfuciánskych učencov-úradníkov. Títo úradníci videli zámorské výpravy ako:
- Extravagantné a zbytočné mrhanie zdrojov.
- V rozpore s konfuciánskymi ideálmi zameranými na vnútornú stabilitu a poľnohospodárstvo, nie na zahraničné dobrodružstvá a obchod (ktorý považovali za nízku činnosť).
- Hrozbu pre ich vlastný vplyv, keďže Zheng He bol eunuch a cisár Yongle ho uprednostňoval pred konfuciánskymi úradníkmi.
- Zmena priorít po smrti cisára Yongleho: Cisár Yongle, ktorý bol hlavným sponzorom plavieb a veril v demonštráciu čínskej moci, zomrel v roku 1424. Jeho nástupcovia mali konzervatívnejší pohľad a uprednostňovali vnútorné záležitosti a obranu severných hraníc pred Mongolmi.
- Sebavedomie a izolacionizmus: Čína sa v tej dobe považovala za "Strednú ríšu" (Zhongguo), centrum sveta, a nemala pocit, že by potrebovala niečo zo "barbarského" sveta. Mala rozsiahle zdroje a prosperujúce vnútorné trhy, takže pre ňu nebolo nevyhnutné hľadať nové obchodné cesty alebo zdroje.
- Nariadenia a zničenie lodí: V polovici 15. storočia boli prijaté edikty zakazujúce stavbu oceánskych lodí s viac ako dvoma sťažňami a neskôr (v roku 1525) bol dokonca vydaný rozkaz na zničenie všetkých oceánskych lodí. Mnohé záznamy o Zheng Heho plavbách boli zámerne spálené.
Keby pokračovali, mohla sa Čína stať dominantnou svetovou námornou veľmocou ešte pred Kolumbom? Ovládli by Pacifik a objavili Ameriku?
Takmer určite áno.
- Dominantná námorná veľmoc: Ak by plavby pokračovali, Čína by sa stala bezkonkurenčnou námornou veľmocou. Jej technológie, rozsahy flotíl a organizačné schopnosti ďaleko prekonávali všetko, čo v tej dobe mali Európania. Mohli by si udržať a rozšíriť kontrolu nad námornými obchodnými cestami v Indickom oceáne a Juhočínskej mori, potenciálne vytvoriť rozsiahlu námornú ríšu založenú na obchode a diplomacii, podobne ako neskôr Portugalci alebo Briti.
- Ovládnutie Pacifiku a objavenie Ameriky: Toto je teoreticky veľmi pravdepodobné.
- Pacifik: Už sa plavili po Juhočínskom mori. Pacifik je obrovský, ale čínska lodná technológia (napr. vodotesné priehradky, vyrovnávacie kýly pre stabilitu) a navigačné znalosti (kompas, detailné mapy hviezdnej oblohy, znalosti monzúnov) boli v tej dobe špičkové. Mohli by postupne preskúmať Tichomorie, ostrov po ostrove, a dosiahnuť napríklad Austráliu alebo Polynéziu.
- Amerika: Teória, že čínski moreplavci (možno dokonca z flotily Zheng Heho) dosiahli Ameriku pred Kolumbom, je populárna, najmä vďaka kontroverzným prácam ako "1421: The Year China Discovered the World" od Gavina Menziesa. Hoci väčšina akademických historikov ju odmieta pre nedostatok priamych dôkazov, potenciálne by to bolo pre nich technicky možné. Ich lode boli schopné preplávať oceány a mali kapacity na dlhé a sebestačné plavby. Ak by mali motiváciu a dlhodobý mandát na preskúmavanie Východu, objavenie Ameriky by bolo len otázkou času.
Mali navigačné vybavenie a postupy na prieskum Pacifiku až k americkému pobrežiu?
Áno, mali na to potrebné technológie a znalosti.
- Kompas: Číňania vynalezli kompas (magnetický kompas) dávno pred Európanmi a používali ho v námornej navigácii.
- Astrológia/Astronómia: Mali detailné znalosti o hviezdnej oblohe a dokázali určovať zemepisnú šírku pomocou merania výšky Polárky alebo Južného kríža.
- Mapovanie: Vytvárali detailné mapy pobreží a prúdov.
- Lodná technológia: Ich lode (junks) boli robustné, stabilné a mali inovatívne prvky ako vodotesné priehradky (čo zvyšovalo prežiteľnosť lode po poškodení) a kormidlá, ktoré im umožňovali lepšie manévrovať. Boli schopné plaviť sa na otvorenom mori.
- Organizačné schopnosti: Masívne flotily boli schopné dlhodobých plavieb vďaka zásobovacím lodiam a logistike.
Chýbala im možno presná metóda určovania zemepisnej dĺžky na mori (ktorá sa v Európe vyvinula až v 18. storočí s chronometrom), ale boli schopní navigovať na otvorenom mori aj bez nej, spoliehajúc sa na prúdy, hviezdy a kompasy.
Mohli sa dostať až do Európy a prípadne ju kolonizovať?
- Dostať sa do Európy: Teoreticky áno, mohli sa dostať do Európy. Plavby už dosiahli východnú Afriku, takže by to chcelo len pokračovať ďalej okolo Afriky do Atlantiku a potom na sever k Európe. Avšak, toto by bola náročná plavba pre lode tej doby.
- Kolonizovať Európu: Veľmi nepravdepodobné. Čínske výpravy neboli primárne dobyvačné alebo kolonizačné v zmysle, ako to neskôr robili Európania. Ich cieľom bolo demonštrovať moc cisára, zhromažďovať tribúty a zapájať sa do obchodu (hoci aj to bolo diplomaticky interpretované ako "príchod barbarov s darmi"). Nezavádzali rozsiahle koloniálne osady a nevytvárali rozsiahle impériá za moriami. Ich motivácia bola odlišná. Aj keby sa dostali do Európy, pravdepodobne by sa usilovali o obchodné a diplomatické vzťahy, nie o vojenské dobytie a kolonizáciu.
Záverom, zánik čínskych námorných výprav bol obrovskou stratou pre dejiny globálneho objavovania a mohol zásadne zmeniť priebeh svetových dejín, ak by pokračovali. Čína mala všetky predpoklady na to, aby sa stala námornou superveľmocou dávno pred Európou, ale vnútorné politické a kultúrne faktory rozhodli inak.