Čo je to "dub music" a ako ovplyvnila modernú elektronickú hudbu?

"Dub music" je hudobný žáner, ktorý vznikol na Jamajke koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia a úzko súvisí s reggae. V podstate ide o remixovanie existujúcich nahrávok, kde sa originálne skladby výrazne manipulujú a prepracúvajú.

Ako a kedy to vzniklo?

Dub vznikol vďaka kreatívnym nahrávacím technikom a producentom na Jamajke, ktorí začali experimentovať s B-stranami singlov (45 otáčok za minútu). Pôvodne boli B-strany určené na inštrumentálne verzie piesní, aby si na ne mohli DJ-i nahovárať texty (tzv. "toasting"). Jeden z príbehov hovorí, že v roku 1968 prišiel do štúdia producent Bunny Lee, aby dokončil nahrávku skupiny The Paragons "On The Beach", no nahrávací technik zle nahral alebo vynechal vokálnu časť. Zostali len fragmenty, čo viedlo k objavu potenciálu inštrumentálnych verzií.

Kľúčovými postavami pri vzniku dubu boli Osbourne "King Tubby" Ruddock a Lee "Scratch" Perry, ktorí sa považujú za priekopníkov tohto štýlu. Títo producenti vnímali mixážny pult ako nástroj, pomocou ktorého manipulovali so skladbami a vytvárali niečo úplne nové. Využívali pritom elektronické efekty ako echo, reverb a delay.

Aký je typický "dub" zvuk?

Typický "dub" zvuk je pomalý, veľmi temný a charakterizuje ho:

• Dôrazné a prekombinované bicie a výrazná basová linka (často nazývaná "riddim").
• Minimalistická melodická linka, vokály sú často odstránené alebo použité len ich fragmenty.
• Rozsiahle použitie štúdiových efektov ako sú:
  • Echo: opakovanie zvuku s oneskorením.
  • Reverb: simulácia dozvuku v priestore.
  • Delay: oneskorenie zvuku.
  • Phaser: efekt, ktorý vytvára vírivý alebo "fázujúci" zvuk.
• Párovanie zvukov (panning): presúvanie zvukov zľava doprava a naopak.
• Spracované zvukové efekty: vtáčí spev, hromy, blesky, tečúca voda, a občasné pokrikovanie producentov.
• Masívny nízky basový zvuk.
• Celkovo ide o atmosférickú, vrstvenú hudbu, kde sa "mixážny pult stáva plnohodnotným hudobným nástrojom".

Ktorí sú typickí interpreti "dub"?

Medzi najvýznamnejších a priekopníckych umelcov a producentov dubu patria:

• King Tubby (Osbourne Ruddock): Často označovaný za vynálezcu remixu a priameho predchodcu elektronickej hudby.
• Lee "Scratch" Perry: Legendárny producent, známy svojimi experimentálnymi prístupmi a jedinečným zvukom.
• Augustus Pablo: Priekopník, ktorý do dubu priniesol charakteristický zvuk melodiky.
• Scientist (Hopeton Brown)
• Mad Professor: Anglický producent, ktorý pokračuje v tvorbe nového materiálu.
• Adrian Sherwood: Ďalší významný britský producent spojený s vydavateľstvom On-U Sound.
• Sly & Robbie: Duo, ktoré výrazne prispelo k rozvoju jamajskej hudby, vrátane dubu.

Aké boli najväčšie hity "dub"?

Dub ako žáner sa neorientuje primárne na "hity" v komerčnom zmysle, pretože často ide o inštrumentálne verzie piesní s dôrazom na produkciu a atmosféru, nie na popové rádiové hranie. Avšak, niektoré skladby a albumy sa stali ikonickými a vysoko rešpektovanými v rámci žánru:

• Augustus Pablo - "King Tubby Meets Rockers Uptown": Jedna z najznámejších a najvplyvnejších dubových skladieb.
• Lee "Scratch" Perry - "Super Ape" (album)
• King Tubby - "Dub From The Roots" (album)
• Horace Andy - "Skylarking (Dub)"
• Johnny Clarke - "None Shall Escape the Judgment (Dub)"

Mnohé z najlepších "dub" skladieb boli inštrumentálne B-strany populárnych reggae singlov, ktoré vďaka dubovým úpravám získali vlastný život.

Ako "dub music" ovplyvnila modernú elektronickú hudbu?

Dub music mala obrovský a prelomový vplyv na modernú elektronickú hudbu a mnoho ďalších žánrov. Jej vplyv sa prejavil najmä v:

• Využívanie štúdia ako nástroja: Dub priekopníci preukázali, že mixážny pult a štúdiové efekty nie sú len na nahrávanie, ale sú samy o sebe nástrojmi na tvorbu novej hudby. Tento prístup je základom celej elektronickej produkcie.
• Remixová kultúra: Dub je považovaný za predchodcu moderného remixu. Koncept prepracovania existujúcej skladby a jej transformácie do niečoho nového a odlišného, je v súčasnej hudbe všadeprítomný.
• Dôraz na basové linky a rytmus: Mohutné basy a komplexné rytmické štruktúry sú charakteristické pre mnohé elektronické žánre.
• Použitie efektov: Rozsiahle používanie echa, reverbu, delayu a ďalších efektov sa stalo základom pre žánre ako techno, house, ambient, drum and bass a dubstep.
• Vznik nových žánrov:
  • Dubstep: Priamo vychádza z dubu, s jeho orientáciou na basy a využívanie audio efektov.
  • Jungle a Drum and Bass: Tieto žánre sú priamo ovplyvnené dubovým dôrazom na rytmus a basové linky.
  • Ambient: Využíva dubovú atmosféru a vrstvenie zvukov.
  • Trip Hop: Často obsahuje dubové basové linky a éterické efekty.
  • Techno a House: V mnohých aspektoch prebrali dubové produkčné techniky.
  • Dubtronica: Žáner, ktorý priamo spája elektro s dubom, s temnými elektronickými beatmi a nízkym tempom.

King Tubby je často citovaný ako priamy predchodca elektronickej hudby vďaka jeho pochopeniu hudby vo vedeckom zmysle a schopnosti vytvárať nové zvuky pomocou vlastných štúdiových zariadení a experimentovania s efektmi. Bez dubu by bola moderná elektronická hudba nepochybne úplne iná.

Ovplyvnil "dub" tvorbu Depeche Mode?

Depeche Mode, ako priekopníci elektronickej hudby, boli vždy otvorení experimentom s textúrami, priestorom a efektmi, čo sú kľúčové prvky dubu.

Ako a v ktorých skladbách/remixoch?

Vplyv dubu na Depeche Mode sa prejavuje predovšetkým:

1. Využitím efektov:

   • Echo a Reverb (Ozvena a dozvuk): Dub je známy pre svoje rozsiahle, priestorové echo a reverb efekty, ktoré vytvárajú pocit hĺbky a nekonečnosti. Depeche Mode túto techniku hojne používajú na vokáloch, syntezátoroch a bicích, najmä od albumov ako Black Celebration, Music for the Masses a Violator. Tieto efekty sú často extrémne, presahujúce bežné použitie.
   • Delay (Oneskorenie): Opakované a oneskorené zvuky, ktoré sa postupne strácajú, sú ďalším charakteristickým znakom dubu. Depeche Mode to používa na vytváranie hypnotických slučiek a pridávanie rytmickej komplexnosti.
   • Fázovanie a Flanger: Tieto modulačné efekty sú tiež súčasťou dubového arzenálu a Depeche Mode ich využíva na textúrovanie syntezátorových plôch.
   • Low-pass filtre: Charakteristické pre dub je aj manipulácia s frekvenčným spektrom, často cez low-pass filtre, ktoré "orezávajú" vyššie frekvencie a vytvárajú temnejší, tlmenejší zvuk, podobný tomu, aký nájdeme v mnohých dubových remixoch.

2. Dôrazom na basovú linku: V dube je basová linka často nosným prvkom a je hlboká a rezonujúca. Hoci Depeche Mode má silné basy vďaka syntezátorom, ich remixy často zvýrazňujú a posilňujú basové frekvencie, čo je priamy odkaz na dubovú estetiku.

3. Minimalizmom a priestorom: V dube sú nástroje a vokály často izolované, upravené a potom znovu pridané s efektmi, čím vzniká pocit "prázdneho" priestoru medzi zvukmi. Depeche Mode, najmä v ich temnejšej a atmosférickejšej fáze, využíva podobný prístup, kedy nechávajú zvuky "dýchať" a priestor hrá rovnako dôležitú úlohu ako samotné tóny.

4. Remixová kultúra: Dub je žánrom, ktorý je priamo založený na remixovaní a dekonštrukcii existujúcich skladieb. Depeche Mode boli vždy známi svojou bohatou remixovou produkciou singlov, a mnohé z týchto remixov (najmä tie s dlhšími, inštrumentálnejšími pasážami a výraznými efektmi) čerpajú inšpiráciu z dubových techník.

Konkrétne príklady a skladby:

Hoci Depeche Mode neprodukujú priamo dub, ich remixy a produkčné techniky v štúdiových skladbách často prejavujú dubový vplyv:

• Remixy od Adriana Sherwooda (On-U Sound): Jeden z najvýznamnejších príkladov priameho dubového vplyvu. Adrian Sherwood je legendárny britský dubový producent, ktorý je známy svojou prácou s On-U Sound Records a ktorý remixoval Depeche Mode. Jeho remixy sú vždy silne ovplyvnené dubovou estetikou.

  • "Master and Servant (An ON-USound Science Fiction Dance Hall Classic)" (1984): Tento remix je skvelým príkladom priameho dubového zásahu, s masívnym využitím echa, delayu, dekonštrukcie vokálov a bicích, čím sa transformuje pôvodná skladba do temnejšej, priestorovejšej podoby.
  • "People Are People (On-U Sound Remix)": Ďalší remix, ktorý ukazuje Sherwoodovu typickú dubovú prácu.

• Ďalšie remixy s dubovými prvkami: Mnohé oficiálne aj neoficiálne remixy Depeche Mode (najmä 12" verzie singlov) z 80. a 90. rokov často obsahujú prvky dubu:

  • Rozšírené inštrumentálne pasáže: Zamerané na rytmus a textúru, s minimálnym alebo žiadnym vokálom, podobne ako dubové verzie.
  • Silné basové linky a hlboké bicie: Sú často výrazne posilnené.
  • Experimentovanie s ozvenou a delayom: Vokály a syntezátory sú "utopené" v efektoch.
  • "Enjoy the Silence (Ecstatic Dub)" (2004): Už samotný názov naznačuje dubový charakter. Tento remix, ako aj iné dlhšie verzie Enjoy The Silence, prechádza do inštrumentálnych pasáží s výraznými dubovými efektmi.
  • "Policy of Truth (Pavlov's Dub)" (1990): Opäť explicitný názov a hudba, ktorá reflektuje dubové techniky.
  • "I Feel Loved (Danny Tenaglia's Labor of Love Dub)" (2001): Ukazuje pretrvávajúci vplyv dubu v ich remixovej tvorbe aj v novšom období.

• Štúdiové skladby (menej priame, viac atmosférické):

  • Hoci v štúdiových verziách nie sú tak zjavné ako v remixoch, zvuková hĺbka a dôraz na atmosféru v mnohých ich skladbách (najmä z albumov ako Violator alebo Songs of Faith and Devotion) preukazujú určitú afinitu k dubovej estetike v zmysle použitia priestoru, ozveny a hlbokých basových frekvencií na vytvorenie pohlcujúceho zvuku. Nie je to priamy dub, ale skôr aplikácia podobných princípov na ich synth-pop/rockový zvuk. Napríklad skladby ako "Clean", "Halo" alebo "Waiting For The Night" majú hlboké, atmosférické a priestorové zvuky, ktoré môžu pripomínať dubové produkčné techniky.

Depeche Mode sú známi tým, že si berú inšpiráciu z rôznych žánrov a integrujú ich do svojho jedinečného zvuku. Dub so svojím dôrazom na zvukové textúry a manipuláciu s priestorom bol pre nich prirodzenou voľbou pri vytváraní temných, atmosférických a inovatívnych skladieb a remixov.