Báseň v próze - aký je to literárny žáner? Používa sa aj v sci-fi?
Báseň v próze je hybridný literárny žáner, ktorý kombinuje lyrickosť a poetickosť poézie s formálnou štruktúrou a rozprávačskými prvkami prózy. Nemá pevnú metrickú štruktúru, rým ani veršové usporiadanie ako tradičná poézia, ale spolieha sa na rytmus viet, obraznosť, zvukomaľbu a sugestívny jazyk, ktoré sú typické pre básnickú tvorbu. V podstate ide o prozaický text, ktorý je naplnený poetickou atmosférou a výrazovými prostriedkami.
Sci-fi diela napísané ako báseň v próze
Je veľmi nezvyčajné nájsť čisté sci-fi diela napísané výlučne ako báseň v próze. Žáner sci-fi sa zvyčajne opiera o budovanie sveta, komplexné zápletky a rozvoj postáv, čo je formálne náročnejšie obsiahnuť v krátkej a často fragmentárnej forme básne v próze.
Avšak, existujú diela, ktoré možno označiť ako „sci-fi s prvkami básne v próze“ alebo ktoré obsahujú pasáže, ktoré by sa dali interpretovať ako básne v próze v rámci širšieho prozaického textu. Ide skôr o experimentálne alebo umelecké prístupy k sci-fi.
- Ray Bradbury – Hoci nie sú jeho diela čistými „básňami v próze“, mnohé jeho poviedky a romány (napr. Marťanská kronika) sú extrémne lyrické, obrazné a majú silný poetický náboj, ktorý sa približuje k tejto forme. Často využíva metaforické opisy a sugestívne obrazy, ktoré evokujú pocit básne, aj keď sú napísané v próze.
- Ursula K. Le Guin – Niektoré jej kratšie diela alebo pasáže z dlhších textov majú silný poetický rozmer a filozofickú hĺbku, ktorá by sa dala prirovnať k básni v próze, hoci formálne ide o poviedky.
Vo všeobecnosti platí, že ak sa autor sci-fi rozhodne pre poetickú formu, skôr siahne po klasických básnických žánroch s voľným veršom, alebo po experimentálnej próze, ktorá sa s básňou v próze prelína.
Ukážka „básne v próze“
Na ukážku básne v próze, kde už vypršali autorské práva, môžeme použiť text od Charlesa Baudelaira, ktorý je považovaný za jedného z priekopníkov tohto žánru. Jeho zbierka „Malé básne v próze“ (Petits Poèmes en prose) je klasickým príkladom.
Tu je úryvok z básne „Cudzinec“ (L'Étranger):
Cudzinec
„Povedz mi, záhadný človek, koho miluješ najviac? Otca, matku, sestru alebo brata?“
„Nemám otca, matku, sestru ani brata.“
„Priateľov?“
„Používate slovo, ktorého význam mi bol doteraz neznámy.“
„Vlasť?“
„Je na míle ďaleko. Ani neviem, kde je.“
„Krásu?“
„Miloval by som ju, keby bola nesmrteľná.“
„Zlato?“
„Nenávidím zlato tak, ako vy nenávidíte Boha.“
„Tak čo teda miluješ, ty podivný Cudzinec?“
„Milujem oblaky... oblaky, ktoré prechádzajú... tam... tam... nádherné oblaky!“
V tejto ukážke vidíme typické znaky básne v próze: chýba jej veršová štruktúra a rým, no napriek tomu je plná obraznosti („oblaky, ktoré prechádzajú... nádherné oblaky!“), rytmu v opakovaní viet a má silný lyrický a sugestívny náboj, ktorý je typický pre poéziu. Text má aj filozofický podtext a zameriava sa na vnútorný svet postavy, nie na rozsiahle rozprávanie