Od akého kalibru bolo delostrelectvo schopné paľbou potopiť typický torpédoborec z druhej svetovej vojny?

Zvyčajná výzbroj torpédoborca z druhej svetovej vojny pozostávala z diel kalibru 4 až 5 palcov (100 až 130 mm). Tieto delá boli primárne určené na boj proti iným hladinovým plavidlám, ale obvykle boli vhodné aj k protilietadlovej obrane.

Potopenie torpédoborca delostreleckou paľbou bolo pomerne zriedkavé. Torpédoborce boli malé a manévrovateľné lode, čo z nich robilo ťažký cieľ pre delostreleckú paľbu, najmä na väčšie vzdialenosti. Samozrejme, torpédoborce boli mimoriadne zraniteľné zasahom nepriateľského torpéda.

Na potopenie torpédoborca delostreleckou paľbou bol zvyčajne potrebný zásah z diel väčšieho kalibru, ktoré by spôsobili rozsiahle poškodenie trupu, zaplavenie alebo výbuch munície. Priame zásahy do kotlov alebo strojovne mohli loď vyradiť z prevádzky a následné zaplavenie by mohlo viesť k potopeniu.

Hoci nie je možné určiť presný kaliber dela, ktoré by zakaždým potopilo torpédoborec, vo všeobecnosti by delá s kalibrom 6 palcov (152 mm) a väčším mali značnú šancu na dosiahnutie rozhodujúceho zásahu. Delá menšieho kalibru by si vyžadovali viacero presných zásahov do kritických oblastí, aby potopili torpédoborec.

Je však dôležité poznamenať, že potopenie lode v námornej bitke zriedkakedy záviselo len od jedného faktora. Často to bola kombinácia delostreleckej paľby, torpédových útokov a prípadne aj mín, ktorá viedla k potopeniu lode.