Bol román Frankenstein od Mary Shelley skutočne prvý "sci-fi" román na svete? Alebo len gotický horor?

Považovať Mary Shelleyovej Frankensteina (1818) za prvý "sci-fi" román je téma, ktorá vyvoláva diskusie. Mnohí literárni kritici a historici literatúry sa prikláňajú k názoru, že do značnej miery spĺňa kritériá tohto žánru. Aj keď v ranej, ešte nevyzretej podobe.

Je Frankenstein prvým sci-fi románom?

Argumenty pre to, že Frankenstein je sci-fi:

• Vedecký základ: Na rozdiel od čisto fantastických príbehov, ktoré sa opierajú o mágiu alebo nadprirodzeno, Shelleyová sa pokúsila dať stvoreniu monštra pseudo-vedecký základ. Hoci detaily Victorovho postupu sú zámerne vágne, román sa odvoláva na súdobé vedecké teórie a objavy, ako bol galvanizmus (štúdia elektriny a jej účinkov na živé organizmy) alebo reanimácia mŕtvej hmoty. Victor Frankenstein sa snaží "odhaliť príčiny života" a "vtlačiť život do neživej hmoty". Toto hľadanie vedeckého poznania a jeho aplikácia je kľúčovým prvkom sci-fi.
• Dôsledky vedeckého pokroku: Román sa primárne zaoberá etickými a morálnymi dôsledkami nekontrolovaného vedeckého experimentovania a ľudskej pýchy. Victor sa hrá na Boha, vytvára život, ale odmieta zodpovednosť za svoje stvorenie. Tento typ skúmania potenciálnych pozitívnych aj negatívnych dopadov vedy na spoločnosť a jednotlivca je ústredný pre sci-fi.
• Vytvorenie neprirodzeného života: Idea umelého stvorenia života, ktorá je založená na vedeckých princípoch (hoci fiktívnych), je charakteristická pre sci-fi, na rozdiel od fantastiky, kde by stvorenie bolo výsledkom čarodejníctva.

Argumenty pre to, že je to gotický horor:

• Atmosféra a prostredie: Román sa odohráva v temnom, ponurom prostredí (tajomné laboratóriá, chladné Alpy, osamelé pobrežie) s dôrazom na hrôzu, strach a psychologické utrpenie. Tieto prvky sú typické pre gotický horor.
• Nadprirodzené alebo hrôzostrašné prvky: Hoci je tam pseudo-vedecký základ, monštrum samo o sebe vzbudzuje hrôzu a je zdrojom hrôzostrašných udalostí a pomsty, čo je bežné v hororových príbehoch.
• Emocionálny dôraz: Podobne ako iné gotické romány, aj Frankenstein sa zameriava na intenzívne emócie, ako je zúfalstvo, vina, osamelosť a pomsta.

Z pohľadu tej doby: Je pravda, že v čase vydania Frankensteina neexistoval termín "science fiction". Verejnosť román vnímala skôr ako ďalšie dielo v tradícii romantických a strašidelných príbehov, ktoré boli v tom čase veľmi populárne. Mary Shelleyová, ovplyvnená dielami svojho manžela Percyho Bysshe Shelleyho a Lorda Byrona, ako aj gotickými románmi Anne Radcliffeovej, vytvárala príbeh, ktorý zapadal do vtedajších literárnych trendov. Avšak, práve tie "vedecké" prvky, ktoré ho odlišovali od čisto nadprirodzených hororov, položili základy pre budúci žáner sci-fi.

Hlavné postavy románu a ich pohnútky:

• Victor Frankenstein: Mladý a brilantný vedec, posadnutý dosiahnutím nesmrteľnej slávy vďaka objavu, ktorý by zmenil ľudstvo. Jeho pohnútky sú zmesou ambícií, pýchy, túžby po poznaní a romantického ideálu "prekonať hranice". Avšak jeho neochota prijať zodpovednosť za svoje stvorenie vedie k tragédii. Je to archetyp "šialeného vedca", ktorého posadnutosť vedie k deštrukcii.
• Monštrum (Adam, ako si ho niekedy nazývajú fanúšikovia, ale v knihe nemá meno): Komplexná postava, ktorá je obeťou aj tyranom. Jeho pohnútky sú spočiatku čisté: túžba po prijatie, láske a spoločenstve. Keď je opakovane odmietané a zneužívané, jeho pocity sa premenia na zúfalstvo, osamelosť a nakoniec na zúrivú pomstu voči svojmu stvoriteľovi a celému ľudstvu. Jeho inteligencia a schopnosť artikulovať svoje utrpenie ho robia viac než len "netvorom".
• Elizabeth Lavenza: Victoriina adoptovaná sesternica a snúbenica. Je stelesnením dobroty, lásky a čistoty. Jej pohnútky sú nesebaláska a oddanosť Victorovi, aj keď jej láska ho nedokáže zachrániť pred jeho vlastnými démonmi.
• Henry Clerval: Victoriin najlepší priateľ. Je milý, šľachetný a oddaný. Na rozdiel od Victora ho viac zaujíma morálka a etika. Jeho pohnútky sú lojalita a priateľstvo.

Vplyv Frankensteina na ďalšiu literárnu tvorbu a životné osudy Mary Shelleyovej

Vplyv na literatúru:

• Zrodenie sci-fi: Ako už bolo spomenuté, Frankenstein je považovaný za kľúčové dielo pri zrode žánru science fiction. Položil základy pre mnoho budúcich tém, ako sú umelá inteligencia, bioinžinierstvo, etika vedy a interakcia človeka s technológiou. Pravdepodobne ovplyvnil autorov ako H. G. Wells, Jules Verne a mnohých ďalších.
• Archetyp šialeného vedca a monštra: Victor Frankenstein sa stal prototypom "šialeného vedca" – brilantného, ale morálne zaslepeného jednotlivca, ktorého experimenty vedú k deštrukcii. Monštrum zasa vytvorilo archetyp citlivej, tragickej bytosti, ktorá je odsúdená na osamelosť pre svoj vzhľad.
• Gotické a hororové prvky: Román naďalej ovplyvňoval žánre gotiky a hororu, prinášajúc hlbšie psychologické skúmanie strachu a hrôzy, namiesto len povrchných strašidelných príbehov.
• Filozofické témy: Román otvára filozofické otázky o povahe života, stvorenia, zodpovednosti, predsudkov, osamelosti a ľudskosti, čo inšpirovalo nespočetné množstvo diel v rôznych žánroch.

Vplyv na životné osudy Mary Shelleyovej:

• Literárna sláva a uznanie: Hoci spočiatku bol román vydaný anonymne, po jeho úspechu sa Mary Shelleyová stala známou autorkou. Frankenstein zostal jej najslávnejším dielom a zabezpečil jej miesto v literárnej histórii.
• Pretrvávajúca sláva diela a osobná trauma: Ironicky, hoci jej dielo získalo celosvetovú slávu, Mary Shelleyová čelila v živote mnohým tragédiám, ktoré možno odrážala aj vo svojom diele. Strata detí, smrť manžela a nešťastné udalosti v jej okolí sa ozývali v jej tematike straty, osamelosti a úzkosti.
• Finančná nezávislosť: Úspech Frankensteina a jej ďalších diel jej poskytol určitú finančnú nezávislosť, čo bolo v jej dobe pre ženu vzácne.

Stručný životopis Mary Shelleyovej

Mary Wollstonecraft Godwin Shelley (30. augusta 1797 – 1. februára 1851) bola anglická spisovateľka, románopiska a esejistka, najviac známa vďaka svojmu gotickému románu Frankenstein aneb moderní Prométheus.

• Pôvod a rodina: Narodila sa v Londýne. Bola dcérou dvoch prominentných intelektuálov: feministky a filozofky Mary Wollstonecraft (autorky diela A Vindication of the Rights of Woman) a politického filozofa, novinára a románopisca Williama Godwina. Jej matka zomrela krátko po jej narodení, čo malo na Mary celoživotný vplyv. Vyrastala v intelektuálnom prostredí, kde sa stretávala s mnohými významnými osobnosťami tej doby.
• Vzdelanie: Hoci nemala formálne vzdelanie, vďaka otcovi mala prístup k rozsiahlej knižnici a bola vzdelávaná v rôznych oblastiach.
• Percy Bysshe Shelley: Vo veku 16 rokov sa zamilovala do ženatého romantického básnika Percyho Bysshe Shelleyho. Spoločne s jej nevlastnou sestrou Claire Clairmont utiekli do Francúzska a neskôr do Talianska. Ich vzťah bol búrlivý a kontroverzný. Vzali sa až v roku 1816 po samovražde Percyho prvej manželky.
• Let bez leta (1816): Rok 1816 je známy ako "rok bez leta" kvôli erupcii sopky Tambora, ktorá spôsobila celosvetové klimatické zmeny. Mary, Percy, Lord Byron a John Polidori strávili leto pri Ženevskom jazere. Počas jedného daždivého večera sa rozhodli písať strašidelné príbehy. Práve tu sa Mary zrodil nápad na Frankensteina, ktorý začala písať vo veku 18 rokov.
• Tragédie: Maryin život bol poznačený mnohými tragédiami. Prišla o niekoľko detí v ranom veku a jej manžel Percy Bysshe Shelley zahynul pri stroskotaní lode v roku 1822.
• Ďalšia tvorba: Po smrti manžela sa vrátila do Anglicka a naďalej písala. Medzi jej ďalšie diela patria romány The Last Man (1826), The Fortunes of Perkin Warbeck (1830) a Lodore (1835). Písala aj cestopisy, eseje a biografie.
• Smrť: Zomrela v roku 1851 vo veku 53 rokov.

Mary Shelleyová bola inovatívnou autorkou, ktorá prekonala hranice svojho času a vytvorila dielo, ktoré je dodnes relevantné a fascinujúce, hoci sa jej životné osudy často spájali s tragickými udalosťami a stratami.

Ovplyvnil Frankenstein tvorbu H. G. Wellsa a J. Verna?

Vplyv na H.G. Wellsa

H.G. Wells je často považovaný za jedného z "otcov science fiction" spolu s Vernom a Shelleyovou. Jeho diela ako Ostrov doktora Moreaua, Neviditeľný muž a Vojna svetov vykazujú zjavné tematické paralely s Frankensteinom, najmä pokiaľ ide o etické dôsledky vedeckého pokroku a manipulácie s prírodou.

Dôkazy a vyjadrenia H.G. Wellsa:

• Explicitné odkazy: Existujú záznamy, že H.G. Wells explicitne spomínal Frankensteina v súvislosti so svojimi vlastnými dielami. Napríklad, Wells vo svojich spisoch odkazoval na Frankensteina ako na dielo, ktoré patrí do rovnakej kategórie písania ako jeho vlastné "vedecké romány". V skutočnosti napísal, že "patria do triedy písania, ktorá zahŕňa príbeh Frankensteina." Toto je pomerne silný dôkaz, že si bol Shelleyovej diela vedomý a považoval ho za predchodcu svojich vlastných vedeckých fikcií.
• Tematické podobnosti:
  • Šialený vedec a jeho stvorenie: Vo Frankensteinovi Victor Frankenstein vytvára život, ktorý sa mu vymyká spod kontroly a spôsobuje skazu. V Ostrove doktora Moreaua (1896) H.G. Wells predstavuje Dr. Moreaua, vedca, ktorý vykonáva brutálne experimenty na zvieratách s cieľom vytvoriť "Ľudské Zvieratá", čím znova skúma etiku vedeckého experimentovania a hranice ľudskej morálky. Monštrá v oboch prípadoch sú výsledkom vedeckého zásahu a predstavujú tragické následky ľudskej pýchy.
  • Hranice poznania a dôsledky: Oba romány, Frankenstein a mnohé Wellsove diela, sa zaoberajú myšlienkou, kam až môže zájsť veda a aké sú morálne dôsledky prekračovania hraníc.
  • Spoločenské odmietnutie odlišnosti: Monštrum vo Frankensteinovi je odmietané spoločnosťou pre svoj vzhľad. Podobné témy nájdeme v Wellsovom Neviditeľnom mužovi (1897), kde hlavná postava, Griffin, sa stáva neviditeľným vďaka vedeckému experimentu, ale následne je odmietnutý a stratený vo svojej izolácii a zúfalstve, čo vedie k jeho násilnému správaniu.

Vplyv na Julesa Verna

Vplyv Frankensteina na Julesa Verna je menej explicitne zdokumentovaný v jeho vlastných vyjadreniach, ale je zrejmý z historického kontextu a tematických prepojení. Verne, často označovaný za "otca science fiction", bol známy svojim dôrazom na technickú presnosť a optimistický pohľad na vedecký pokrok. Hoci jeho tón sa líši od temnejšieho tónu Shelleyovej, existujú prepojenia:

• Prienik vedy do fikcie: Frankenstein bol jedným z prvých románov, ktoré sa pokúsili integrovať vedecké princípy (hoci v tom čase ešte rudimentárne a špekulatívne) do naratívu a ukázať ich potenciálny vplyv na ľudstvo. To otvorilo dvere pre autorov ako Verne, ktorí chceli preskúmať možnosti vedy a techniky vo svojej fikcii. Verneho "Voyages extraordinaires" (Mimoriadne cesty) sú plné vynálezov a vedeckých predpovedí.
• Ambícia a objavovanie: Postava Victora Frankensteina je poháňaná neuhasiteľnou ambíciou odhaliť tajomstvá života. Podobná ambícia poháňa aj Verneho postavy, ako napríklad Kapitána Nema v Dvadsaťtisíc míľ pod morom alebo profesora Lidenbrocka v Ceste do stredu Zeme, hoci ich motívy a následky sú často odlišné. Verneho postavy zvyčajne veria v dobro vedy, zatiaľ čo Shelleyová ukazuje jej temnú stránku.
• Vedecká špekulácia: Hoci Verne bol pedantný vo svojom výskume a snažil sa o vedeckú vierohodnosť, aj on sa púšťal do špekulácií o budúcich technológiách (ponorky, lety do vesmíru, vzducholode). Frankenstein položil základy pre tento typ "čo ak?" vedeckej špekulácie v beletrii.
• Spoločné podhubie gotickej a dobrodružnej literatúry: Obaja autori pôsobili v kontexte, kde bola populárna gotická a dobrodružná literatúra. Hoci Frankenstein je skôr gotický horor s vedeckými prvkami, jeho odvaha prepojiť vedecké objavy s fikciou bola inšpirujúca.

Prečo je vplyv na Verna menej priamy?

Jules Verne mal skôr tendenciu zameriavať sa na pozitívne a obdivuhodné aspekty vedeckého pokroku a často vytváral hrdinských vedcov a vynálezcov. Mary Shelley, na druhej strane, zdôrazňovala nebezpečenstvá a etické dilemy spojené s nekontrolovaným vedeckým úsilím. Preto, hoci Frankenstein mohol otvoriť dvere pre vedeckú fikciu ako žáner, Verne pravdepodobne nečerpal priamo z jeho temných tém, ale skôr z myšlienky, že veda môže byť ústredným bodom strhujúceho príbehu.

Záverom, zatiaľ čo priamy dôkaz o tom, že Jules Verne výslovne uznal Frankensteina ako svoj priamy vplyv, je ťažké nájsť, je nesporné, že Mary Shelleyová vydláždila cestu pre žáner science fiction, do ktorého obaja, Verne aj Wells, výrazne prispeli. H.G. Wells však otvorene priznal spojitosť medzi svojimi a Shelleyovej prácou. Frankenstein, so svojím dôrazom na vedecký experiment, jeho dôsledky a etické otázky, vytvoril literárny precedens, ktorý umožnil rozvoj tohto nového žánru v diele nasledujúcich generácií autorov, vrátane Verna a Wellsa.